Bratislava 11. marca (TASR) - S vokalizáciou predložiek sa stretávame denne, aj keď si to neuvedomujeme. Jednoducho povedané - je to pridávanie samohlásky o alebo u k predložke. Cieľom je ľahšia výslovnosť predložky aj nasledujúceho slova.

Predložky s, z, v, k vokalizujeme vtedy, keď sa nasledujúce slovo začína na rovnakú alebo výslovnostne podobnú spoluhlásku ako daná predložka: k meníme na ku napríklad pri spojení - ku knihám, ku kartám, ku golfovému ihrisku (v tomto prípade ju vyslovujeme [gu]). A aj vtedy, ak je rovnaká druhá alebo tretia spoluhláska v danom slove, ktoré nasleduje po predložke: ku škole, ku skrutke.

Sú prípady, keď sa daná predložka vokalizuje, aj keď vyššie uvedené pravidlá neplatia. Ide o situácie, v ktorých potrebujeme uľahčiť výslovnosť: ku cti.

Vokalizovaná býva aj predložka s, ktorá sa mení na so: so sebou, so Simonou, so ženami... Predložku so vyslovujeme [zo] okrem jediného prípadu - so [so] mnou.

Predložku z vokalizujeme na zo: zo zjavenia, zo smrti, zo žalúdka...

Ale taktiež aj predložku v na vo: vo vlasoch, vo dverách, vo štvrtok...