Vedci SAV a AV ČR si podľa Tinákovej dali za cieľ vytvoriť metódu, ktorou dokážu nanofibrilovanú celulózu vyrábať mechanickým rozpadom z akéhokoľvek zdroja celulózy.
Autor TASR
Bratislava 31. júla (TASR) - Vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) predstavili nový spôsob výroby nanocelulózy, najmenších vlákien v celulóze. Vyvinuli ho v spolupráci s Akadémiou vied Českej republiky (AV ČR). Nový spôsob rieši problémy so spotrebou energie či ekologickou udržateľnosťou. TASR o tom v stredu informovala hovorkyňa SAV Monika Tináková. Celulóza je nevyhnutná pre výrobu papiera, textílie, potravín či liekov.
"Prinášame lacnú a ekologickú možnosť výroby nanofibrilovanej celulózy s vysokým výťažkom, bez potreby akejkoľvek enzymatickej predbežnej úpravy," povedal Gianmarco Taveri z Ústavu anorganickej chémie SAV.
Vedci SAV a AV ČR si podľa Tinákovej dali za cieľ vytvoriť metódu, ktorou dokážu nanofibrilovanú celulózu vyrábať mechanickým rozpadom z akéhokoľvek zdroja celulózy. Môže ním byť čistá celulóza, regenerovaná celulóza, bavlna či papier. Nanocelulóza pripravená týmto spôsobom je podľa nej vhodná pre rôzne aplikácie, najmä keramických, kovových a polymérových nanokompozitov.
Metóda podľa Taveriho využíva polotuhé médium na vodnej báze zložené z kremičitanu sodného. Kladivá, dierovače či lisy sú následne schopné materiál rýchlo deformovať. "Masívne dochádza k lámaniu celulózových reťazcov a sekaniu vlákien na nanometrickú veľkosť. Sodno-silikátové médium je lacné, netoxické a ľahko odstrániteľné, pričom je vysoko účinným úložným médiom," ozrejmil Taveri.
"Prinášame lacnú a ekologickú možnosť výroby nanofibrilovanej celulózy s vysokým výťažkom, bez potreby akejkoľvek enzymatickej predbežnej úpravy," povedal Gianmarco Taveri z Ústavu anorganickej chémie SAV.
Vedci SAV a AV ČR si podľa Tinákovej dali za cieľ vytvoriť metódu, ktorou dokážu nanofibrilovanú celulózu vyrábať mechanickým rozpadom z akéhokoľvek zdroja celulózy. Môže ním byť čistá celulóza, regenerovaná celulóza, bavlna či papier. Nanocelulóza pripravená týmto spôsobom je podľa nej vhodná pre rôzne aplikácie, najmä keramických, kovových a polymérových nanokompozitov.
Metóda podľa Taveriho využíva polotuhé médium na vodnej báze zložené z kremičitanu sodného. Kladivá, dierovače či lisy sú následne schopné materiál rýchlo deformovať. "Masívne dochádza k lámaniu celulózových reťazcov a sekaniu vlákien na nanometrickú veľkosť. Sodno-silikátové médium je lacné, netoxické a ľahko odstrániteľné, pričom je vysoko účinným úložným médiom," ozrejmil Taveri.