Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vedci boli v auguste šokovaní, keď na najvyššom mieste grónskeho ľadovca v nadmorskej výške 3216 metrov začal prvý raz v histórii pozorovaní padať dážď.
Autor TASR
Ottawa 30. novembra (TASR) - Zrážky v Arktíde padajú v súčasnosti prevažne vo forme snehu, podľa novej štúdie kanadských vedcov ich však v budúcnosti nahradí dážď, a to možno omnoho skôr, ako sa doteraz predpokladalo. Informoval o tom v utorok britský denník The Guardian.
V oblasti okolo severného pólu Zeme v súčasnosti častejšie sneží ako prší. To sa však môže do konca tohto storočia zmeniť, ak priemerné teploty narastú o tri stupne Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie. Záväzky krajín dohodnuté na summite COP26 v Glasgowe by mohli tento nárast udržať na aj tak katastrofických 2,4 stupňa Celzia, avšak len v prípade, že vlády svoje sľuby aj dodržia, komentuje The Guardian.
Ale aj v prípade, že sa podarí globálne otepľovanie udržať na hodnote 1,5 až dva stupne Celzia, ako to žiada Parížska dohoda, začne v Grónsku a oblasti Nórskeho mora časom prevažovať dážď nad snehom.
Vedci boli v auguste šokovaní, keď na najvyššom mieste grónskeho ľadovca v nadmorskej výške 3216 metrov začal prvý raz v histórii pozorovaní padať dážď, pripomína The Guardian.
Autori predmetnej štúdie zverejnenej vo vedeckom časopise Nature Communications využili najnovšie klimatické modely, podľa ktorých príde prechod zo sneženia na dážď o desaťročia skôr, ako sa pôvodne predpokladalo, pričom najdramatickejšie sa sezónne zmeny prejavia počas jesene. Ak nedôjde k výraznému zníženiu emisií skleníkových plynov, v strednej Arktíde bude dážď na jeseň dominovať do roku 2060 alebo 2070. Pôvodné modely pritom túto zmenu predpokladali až v roku 2090.
Dôsledky tejto zmeny budú podľa výskumníkov "výrazné": zrýchlenie globálneho otepľovania, stúpajúca morská hladina, topenie permafrostu a hladovanie sobov v regióne. Vedci sa navyše domnievajú, že rýchle otepľovanie v Arktíde povedie k zmene jetstreamu a tým aj častejším výskytom extrémnych poveternostných javov vrátane záplav a horúčav v Európe, Ázii a Severnej Amerike.
"Časté a husté sneženie v Arktíde je veľmi dôležité pre celý región, ale aj globálnu klímu, pretože (sneh) odráža veľa slnečného žiarenia," uviedla vedúca štúdie Michelle McCrystallová z Manitobskej univerzity v Kanade.
Keď dážď napadne na sneh a potom zamrzne, zvieratá sa nedokážu dostať k potrave. "Soby, karibu a pižmone nedokážu preraziť vrstvu ľadu, takže sa nevedia dostať k tráve, ktorú potrebujú na prežitie," priblížila McCrystallová.
"Táto nová štúdia vykresľuje znepokojivý obraz budúcich klimatických zmien v Arktíde, ktoré sú rýchlejšie a rozsiahlejšie, než sa doteraz predpokladalo. Tento výskum je varovným signálom pre Arktídu," zhrnul profesor Richard Allan z univerzity v britskom Readingu.
Gavin Schmidt z amerického Goddardovho inštitútu pre štúdium vesmíru však uviedol, že závery štúdie sú "nepodložené", pretože niektoré z nových klimatických modelov počítajú s vyššími priemernými teplotami, než uvádzajú súčasné predpovede.
V oblasti okolo severného pólu Zeme v súčasnosti častejšie sneží ako prší. To sa však môže do konca tohto storočia zmeniť, ak priemerné teploty narastú o tri stupne Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie. Záväzky krajín dohodnuté na summite COP26 v Glasgowe by mohli tento nárast udržať na aj tak katastrofických 2,4 stupňa Celzia, avšak len v prípade, že vlády svoje sľuby aj dodržia, komentuje The Guardian.
Ale aj v prípade, že sa podarí globálne otepľovanie udržať na hodnote 1,5 až dva stupne Celzia, ako to žiada Parížska dohoda, začne v Grónsku a oblasti Nórskeho mora časom prevažovať dážď nad snehom.
Vedci boli v auguste šokovaní, keď na najvyššom mieste grónskeho ľadovca v nadmorskej výške 3216 metrov začal prvý raz v histórii pozorovaní padať dážď, pripomína The Guardian.
Autori predmetnej štúdie zverejnenej vo vedeckom časopise Nature Communications využili najnovšie klimatické modely, podľa ktorých príde prechod zo sneženia na dážď o desaťročia skôr, ako sa pôvodne predpokladalo, pričom najdramatickejšie sa sezónne zmeny prejavia počas jesene. Ak nedôjde k výraznému zníženiu emisií skleníkových plynov, v strednej Arktíde bude dážď na jeseň dominovať do roku 2060 alebo 2070. Pôvodné modely pritom túto zmenu predpokladali až v roku 2090.
Dôsledky tejto zmeny budú podľa výskumníkov "výrazné": zrýchlenie globálneho otepľovania, stúpajúca morská hladina, topenie permafrostu a hladovanie sobov v regióne. Vedci sa navyše domnievajú, že rýchle otepľovanie v Arktíde povedie k zmene jetstreamu a tým aj častejším výskytom extrémnych poveternostných javov vrátane záplav a horúčav v Európe, Ázii a Severnej Amerike.
"Časté a husté sneženie v Arktíde je veľmi dôležité pre celý región, ale aj globálnu klímu, pretože (sneh) odráža veľa slnečného žiarenia," uviedla vedúca štúdie Michelle McCrystallová z Manitobskej univerzity v Kanade.
Keď dážď napadne na sneh a potom zamrzne, zvieratá sa nedokážu dostať k potrave. "Soby, karibu a pižmone nedokážu preraziť vrstvu ľadu, takže sa nevedia dostať k tráve, ktorú potrebujú na prežitie," priblížila McCrystallová.
"Táto nová štúdia vykresľuje znepokojivý obraz budúcich klimatických zmien v Arktíde, ktoré sú rýchlejšie a rozsiahlejšie, než sa doteraz predpokladalo. Tento výskum je varovným signálom pre Arktídu," zhrnul profesor Richard Allan z univerzity v britskom Readingu.
Gavin Schmidt z amerického Goddardovho inštitútu pre štúdium vesmíru však uviedol, že závery štúdie sú "nepodložené", pretože niektoré z nových klimatických modelov počítajú s vyššími priemernými teplotami, než uvádzajú súčasné predpovede.
