Na snímke dominuje súhvezdie Orión s farebnými hmlovinami a najjasnejšia hviezda nočnej oblohy Sírius.
Autor TASR
Bratislava 5. marca (TASR) – Astronomická snímka dňa NASA (APOD) má opäť slovenského autora. Je ním Robert Barsa z Košíc, ktorý uspel s fotografiou s názvom Malý ako Mars (Little like Mars). "NASA často vyberá snímky podľa aktualizačného momentu. Tým bolo v tomto prípade úspešné pristátie vozidla Preseverance na Marse," uviedol pre TASR Barsa.
Do Čile cestoval na sklonku minulého roka tak ako viacero slovenských i českých fotografov či vedcov za úplným zatmením Slnka, ktoré nastalo 14. decembra 2020. Počasie však pozorovaniu neprialo. "Bola to v poradí moja štvrtá expedícia za zatmením Slnka, no iba raz nám vyšlo počasie – po cestách na Faerské ostrovy a do Indonézie sa nám podarilo zatmenie pozorovať v USA v štáte Idaho v roku 2017," povedal Barsa. Podľa jeho slov je preto užitočné spojiť cesty aj s iným programom.
Barsa s kolegami Stanislavom Kanianskym a Jaroslavom Ambrózom navštívili známe observatórium v čilskej púšti Atacama, kde sú nainštalované aj kamery slovenského pozorovacieho systému AMOS, ktorý vyvinula a prevádzkuje Univerzita Komenského v Bratislave. A práve na týchto miestach v areáli s množstvom pozorovacej technicky vznikla aj ocenená snímka.
Vidno na nej nočnú oblohu južnej pologule prezentovanú na panoráme s neobvyklou projekciou typu "malá planéta". Vďaka tejto kompozícii aj charakteru tamojšej krajiny fotografia vyzerá, akoby bola odfotená z Marsu. Na snímke dominuje súhvezdie Orión s farebnými hmlovinami a najjasnejšia hviezda nočnej oblohy Sírius. Orión aj Sírius sú počas zimy dobre viditeľné aj v našich zemepisných šírkach. Na južnej pologuli sa však Orión, ale aj poloha hviezdy Sírius voči nemu javia obrátene – "dolu hlavou" – v porovnaní s tým, ako ich pozná pozorovateľ zo severnej pologule.
Na snímke je tiež hviezda Canopus, ktorá v našich zemepisných šírkach nie je viditeľná. Ide o druhú najjasnejšiu hviezdu nočnej oblohy (Sírius má zdanlivú hviezdnu veľkosť – 1,5 mag a v poradí druhý Canopus – 0,7 mag). Na fotografii sú viditeľné tiež dve trpasličie galaxie - Magellanove mraky, ktoré sú satelitmi našej galaxie, a napokon na zábere nechýba ani samotný Mars.
Robert Barsa vyštudoval odbor informatiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Od detstva chodil do astronomického krúžku, zúčastňoval sa na súťažiach "Čo vieš o hviezdach?". Reprezentoval Slovensko na medzinárodnej olympiáde v astronómii a astrofyzike v Thajsku, kde získal zlatú medailu.
Astrofotografii sa venuje viac než 15 rokov. Začínal fotiť na film, keď ešte neboli rozšírené digitálne aparáty. Neskôr fotografoval tzv. "deep sky" objekty, teda telesá vo vzdialenom vesmíre. "V poslednom čase fotím aj širokouhlé snímky, pretože dnešná technika je dostatočné výkonná aj na takýto typ fotografie," doplnil Barsa. Ide o piateho Slováka v poradí, ktorému sa podarilo uspieť pri výbere astronomickej snímky v NASA. Pred Barsom to boli aj Juraj Tóth, Vojtech Rušin, Ondrej Králik a Tomáš Slovinský, ktorého fotografie NASA publikovala dokonca už päťkrát.
Do Čile cestoval na sklonku minulého roka tak ako viacero slovenských i českých fotografov či vedcov za úplným zatmením Slnka, ktoré nastalo 14. decembra 2020. Počasie však pozorovaniu neprialo. "Bola to v poradí moja štvrtá expedícia za zatmením Slnka, no iba raz nám vyšlo počasie – po cestách na Faerské ostrovy a do Indonézie sa nám podarilo zatmenie pozorovať v USA v štáte Idaho v roku 2017," povedal Barsa. Podľa jeho slov je preto užitočné spojiť cesty aj s iným programom.
Barsa s kolegami Stanislavom Kanianskym a Jaroslavom Ambrózom navštívili známe observatórium v čilskej púšti Atacama, kde sú nainštalované aj kamery slovenského pozorovacieho systému AMOS, ktorý vyvinula a prevádzkuje Univerzita Komenského v Bratislave. A práve na týchto miestach v areáli s množstvom pozorovacej technicky vznikla aj ocenená snímka.
Vidno na nej nočnú oblohu južnej pologule prezentovanú na panoráme s neobvyklou projekciou typu "malá planéta". Vďaka tejto kompozícii aj charakteru tamojšej krajiny fotografia vyzerá, akoby bola odfotená z Marsu. Na snímke dominuje súhvezdie Orión s farebnými hmlovinami a najjasnejšia hviezda nočnej oblohy Sírius. Orión aj Sírius sú počas zimy dobre viditeľné aj v našich zemepisných šírkach. Na južnej pologuli sa však Orión, ale aj poloha hviezdy Sírius voči nemu javia obrátene – "dolu hlavou" – v porovnaní s tým, ako ich pozná pozorovateľ zo severnej pologule.
Na snímke je tiež hviezda Canopus, ktorá v našich zemepisných šírkach nie je viditeľná. Ide o druhú najjasnejšiu hviezdu nočnej oblohy (Sírius má zdanlivú hviezdnu veľkosť – 1,5 mag a v poradí druhý Canopus – 0,7 mag). Na fotografii sú viditeľné tiež dve trpasličie galaxie - Magellanove mraky, ktoré sú satelitmi našej galaxie, a napokon na zábere nechýba ani samotný Mars.
Robert Barsa vyštudoval odbor informatiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Od detstva chodil do astronomického krúžku, zúčastňoval sa na súťažiach "Čo vieš o hviezdach?". Reprezentoval Slovensko na medzinárodnej olympiáde v astronómii a astrofyzike v Thajsku, kde získal zlatú medailu.
Astrofotografii sa venuje viac než 15 rokov. Začínal fotiť na film, keď ešte neboli rozšírené digitálne aparáty. Neskôr fotografoval tzv. "deep sky" objekty, teda telesá vo vzdialenom vesmíre. "V poslednom čase fotím aj širokouhlé snímky, pretože dnešná technika je dostatočné výkonná aj na takýto typ fotografie," doplnil Barsa. Ide o piateho Slováka v poradí, ktorému sa podarilo uspieť pri výbere astronomickej snímky v NASA. Pred Barsom to boli aj Juraj Tóth, Vojtech Rušin, Ondrej Králik a Tomáš Slovinský, ktorého fotografie NASA publikovala dokonca už päťkrát.