Snímky zhotovené počas blízkeho preletu sondy by mali doraziť na Zem v pondelok.
Autor TASR
Darmstadt 14. februára (TASR) - Európska kozmická sonda Rosetta sa dnes priblížila ku kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko len na vzdialenosť šiestich kilometrov a urobila veľmi podrobné fotografie jej povrchu. Oznámili to vedci z riadiaceho centra misie z Európskej kozmickej agentúry (ESA).
Snímky zhotovené počas blízkeho preletu sondy by mali doraziť na Zem v pondelok. Vedci by tak mali získať detailné údaje o podobe a rozmeroch kométy.
Do takej tesnej vzdialenosti ku povrchu sa už Rosetta zrejme nedostane, keďže kométa je na svojej ceste k Slnku čoraz aktívnejšia.
Kozmická sonda, ktorej časť vyvíjal aj košický Ústav experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied, dorazila ku kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko vlani v novembri po viac desať rokov trvajúcom lete.
Na jej ľadom pokrytý povrch vtedy vyslala pristávací modul Philae, ako vôbec prvé kozmické teleso vyrobené človekom. Modul vybavený zariadeniami na odoberanie vzoriek ale pristál na nesprávnom mieste - v tieni, takže sa mu následne vybili solárne batérie. Ešte predtým však poslal do pozemského riadiaceho centra misie veľké množstvo údajov. Experti ESA veria v jeho opätovné oživenie, keď sa kométa dostane bližšie ku Slnku.
Vedci dúfajú, že informácie získané zo vzoriek kometárneho prachu a častíc im pomôžu odhaliť tajomstvo vzniku slnečnej sústavy pred 4,6 miliardou rokov.
Snímky zhotovené počas blízkeho preletu sondy by mali doraziť na Zem v pondelok. Vedci by tak mali získať detailné údaje o podobe a rozmeroch kométy.
Do takej tesnej vzdialenosti ku povrchu sa už Rosetta zrejme nedostane, keďže kométa je na svojej ceste k Slnku čoraz aktívnejšia.
Kozmická sonda, ktorej časť vyvíjal aj košický Ústav experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied, dorazila ku kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko vlani v novembri po viac desať rokov trvajúcom lete.
Na jej ľadom pokrytý povrch vtedy vyslala pristávací modul Philae, ako vôbec prvé kozmické teleso vyrobené človekom. Modul vybavený zariadeniami na odoberanie vzoriek ale pristál na nesprávnom mieste - v tieni, takže sa mu následne vybili solárne batérie. Ešte predtým však poslal do pozemského riadiaceho centra misie veľké množstvo údajov. Experti ESA veria v jeho opätovné oživenie, keď sa kométa dostane bližšie ku Slnku.
Vedci dúfajú, že informácie získané zo vzoriek kometárneho prachu a častíc im pomôžu odhaliť tajomstvo vzniku slnečnej sústavy pred 4,6 miliardou rokov.