Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Materská loď, ktorá bude analyzovať atmosféru, sa medzitým dostala na obežnú dráhu okolo červenej planéty, informovala agentúra AP.
Autor TASR
Berlín 19. októbra (TASR) - Experimentálna sonda Schiaparelli Európskej vesmírnej agentúry (ESA) vstúpila dnes do atmosféry Marsu a vedci čakajú na potvrdenie, že v poriadku pristála na povrchu. Materská loď, ktorá bude analyzovať atmosféru, sa medzitým dostala na obežnú dráhu okolo červenej planéty, informovala agentúra AP.
Modul Schiaparelli sa oddelil od materskej lode nazvanej Trace Gas Orbiter (TGO) v nedeľu. Vedci uviedli, že jeho pozvoľný zostup sa zmení na šesťminútovú "pekelnú jazdu", keď sa sonda ponorí do horúcej, prašnej atmosféry a bude sa rútiť k povrchu rýchlosťou 21.000 kilometrov za hodinu. Ak všetko bude prebiehať podľa plánu, Schiaparelli pomocou padáka a raketových brzdiacich motorov spomalí na desať kilometrov za hodinu pred tým, ako dopadne na Mars.
Don McCoy, manažér projektu ExoMars, ktorého sú sonda a tzv. orbiter súčasťou, uviedol, že dáta prijaté z pristávacieho modulu potvrdili jeho vstup do atmosféry a vypustenie padáka. Ďalšie informácie očakávajú neskôr v priebehu dňa.
"Momentálne nemôžeme posúdiť skutočný stav (sondy Schiaparelli), ale skutočne vstúpila to atmosféry," povedal McCoy v riadiacom stredisku v nemeckom Darmstadte.
Pristátie vesmírnej sondy na Marse je veľmi náročná úloha a viaceré takéto misie v minulosti neboli úspešné - napríklad aj predošlý pokus ESA so sondou Beagle 2 v roku 2003. Na Mars sa dostala, no jej solárne panely sa správne nerozvinuli, čo jej znemožnilo komunikovať.
Hoci má Schiaparelli na palube viacero vedeckých prístrojov, hlavným cieľom je testovať pristávaciu a skúšobnú technológiu pre európsku misiu vyslania tzv. roveru na Mars v roku 2020. Americká NASA (Národný úrad pre letectvo a vesmír) už na túto planétu úspešne umiestnila viacero robotických vozidiel vrátane roverov Opportunity a Curiosity.
Schiaparelli vyštartoval spolu s TGO smerom k Marsu v marci na palube ruskej rakety.
Loď TGO, na ktorej sú aj viaceré prístroje vyrobené americkou agentúrou NASA, bude analyzovať metán a iné plyny v marťanskej atmosfére.
Program ExoMars, zahŕňajúci súčasnú misiu i misiu plánovanú na rok 2020, je prvým medziplanetárnym projektom, ktorý ESA uskutočňuje spoločne s ruskou kozmickou agentúrou Roskosmos.
Modul Schiaparelli sa oddelil od materskej lode nazvanej Trace Gas Orbiter (TGO) v nedeľu. Vedci uviedli, že jeho pozvoľný zostup sa zmení na šesťminútovú "pekelnú jazdu", keď sa sonda ponorí do horúcej, prašnej atmosféry a bude sa rútiť k povrchu rýchlosťou 21.000 kilometrov za hodinu. Ak všetko bude prebiehať podľa plánu, Schiaparelli pomocou padáka a raketových brzdiacich motorov spomalí na desať kilometrov za hodinu pred tým, ako dopadne na Mars.
Don McCoy, manažér projektu ExoMars, ktorého sú sonda a tzv. orbiter súčasťou, uviedol, že dáta prijaté z pristávacieho modulu potvrdili jeho vstup do atmosféry a vypustenie padáka. Ďalšie informácie očakávajú neskôr v priebehu dňa.
"Momentálne nemôžeme posúdiť skutočný stav (sondy Schiaparelli), ale skutočne vstúpila to atmosféry," povedal McCoy v riadiacom stredisku v nemeckom Darmstadte.
Pristátie vesmírnej sondy na Marse je veľmi náročná úloha a viaceré takéto misie v minulosti neboli úspešné - napríklad aj predošlý pokus ESA so sondou Beagle 2 v roku 2003. Na Mars sa dostala, no jej solárne panely sa správne nerozvinuli, čo jej znemožnilo komunikovať.
Hoci má Schiaparelli na palube viacero vedeckých prístrojov, hlavným cieľom je testovať pristávaciu a skúšobnú technológiu pre európsku misiu vyslania tzv. roveru na Mars v roku 2020. Americká NASA (Národný úrad pre letectvo a vesmír) už na túto planétu úspešne umiestnila viacero robotických vozidiel vrátane roverov Opportunity a Curiosity.
Schiaparelli vyštartoval spolu s TGO smerom k Marsu v marci na palube ruskej rakety.
Loď TGO, na ktorej sú aj viaceré prístroje vyrobené americkou agentúrou NASA, bude analyzovať metán a iné plyny v marťanskej atmosfére.
Program ExoMars, zahŕňajúci súčasnú misiu i misiu plánovanú na rok 2020, je prvým medziplanetárnym projektom, ktorý ESA uskutočňuje spoločne s ruskou kozmickou agentúrou Roskosmos.
