Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nová štúdia, ktorej výsledky publikoval časopis Science, ukazuje, že obdobie výskytu najväčšej povodne v roku sa v mnohých oblastiach Európy posúva.
Autor TASR
Bratislava 29. augusta (TASR) - Ak nastane veľká povodňová udalosť, často sa to pripisuje meniacej sa klíme. Avšak doteraz nebolo preukázané, ako môže zmena klímy vplývať na obdobie výskytu povodní v rámci Európy. Nová štúdia, ktorej výsledky publikoval časopis Science, ukazuje, že obdobie výskytu najväčšej povodne v roku sa v mnohých oblastiach Európy posúva. Na výskume sa podieľali aj Silvia Kohnová a Ján Szolgay z Katedry vodného hospodárstva Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave.
Veľký medzinárodný projekt viedol profesor Günter Blöschl z Technickej univerzity vo Viedni. Spolupracoval pritom s 30 partnermi z celej Európy vrátane Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Odborníci zhromaždili a analyzovali pozorované údaje o najväčšej povodni v každom roku za 50-ročné obdobie (1960-2010) z viac ako 4000 vodomerných staníc z 38 európskych krajín. Ide o unikátny súbor údajov, ktorý pokrýval oblasť celej Európy a tiež rôznorodé vlastnosti povodí.
"Výsledok analýzy obdobia výskytu najväčších povodní v každom roku ukázal, že v niektorých regiónoch nastala v sledovanom období zmena načasovania výskytu týchto povodní. V závislosti od prevládajúcich klimatických príčin vzniku povodňových udalostí sa v niektorých regiónoch najväčšie povodne v roku vyskytujú skôr, v iných neskôr," uviedol profesor Blöschl.
"Z pohľadu niektorých regiónov Európy môžeme povedať, že meniace sa klimatické podmienky majú vplyv na zmenu obdobia výskytu týchto povodní. V posledných dekádach rastie teplota ovzdušia a tým sa napríklad sneh topí skôr, ako tomu bolo v minulosti. Na severovýchode Európy, Švédska, Fínska a v pobaltských štátoch sa aj z tohto dôvodu najväčšia povodeň v roku teraz vyskytuje o jeden mesiac skôr ako v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Vtedy boli tieto povodne zvyčajne v apríli, v súčasnosti je to najmä v marci," hovorí Szolgay.
Naopak, v oblasti severnej Británie, západného Írska, oblasti Škandinávie a severného Nemecka sa v súčasnosti vyskytujú veľké povodne asi o dva týždne neskôr, ako tomu bolo pred niekoľkými desaťročiami.
Vo vzťahu k Slovensku sú však odborníci opatrní. "V našej geografickej polohe neexistuje jasne prevládajúca klimatická príčina vzniku povodní, vo vzťahu k Slovensku, pretože nemôžeme tak preukázateľné hovoriť, že by dochádzalo k jednoznačnému posunu výskytu najväčšej ročnej povodne. Vieme povedať, že v oblasti Vysokých a Nízkych Tatier sa vyskytujú najčastejšie povodne v období jún a júl a ide najmä o povodne spôsobené prívalovými dažďami. V oblasti Malých Karpát či východného Slovenska zase zaznamenávame povodne v marci a apríli a príčinou je najmä topenie snehu v kombinácii so zrážkami," dodala Kohnová.
TASR o tom informovala Andrea Settey Hajdúchová zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Veľký medzinárodný projekt viedol profesor Günter Blöschl z Technickej univerzity vo Viedni. Spolupracoval pritom s 30 partnermi z celej Európy vrátane Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Odborníci zhromaždili a analyzovali pozorované údaje o najväčšej povodni v každom roku za 50-ročné obdobie (1960-2010) z viac ako 4000 vodomerných staníc z 38 európskych krajín. Ide o unikátny súbor údajov, ktorý pokrýval oblasť celej Európy a tiež rôznorodé vlastnosti povodí.
"Výsledok analýzy obdobia výskytu najväčších povodní v každom roku ukázal, že v niektorých regiónoch nastala v sledovanom období zmena načasovania výskytu týchto povodní. V závislosti od prevládajúcich klimatických príčin vzniku povodňových udalostí sa v niektorých regiónoch najväčšie povodne v roku vyskytujú skôr, v iných neskôr," uviedol profesor Blöschl.
"Z pohľadu niektorých regiónov Európy môžeme povedať, že meniace sa klimatické podmienky majú vplyv na zmenu obdobia výskytu týchto povodní. V posledných dekádach rastie teplota ovzdušia a tým sa napríklad sneh topí skôr, ako tomu bolo v minulosti. Na severovýchode Európy, Švédska, Fínska a v pobaltských štátoch sa aj z tohto dôvodu najväčšia povodeň v roku teraz vyskytuje o jeden mesiac skôr ako v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Vtedy boli tieto povodne zvyčajne v apríli, v súčasnosti je to najmä v marci," hovorí Szolgay.
Naopak, v oblasti severnej Británie, západného Írska, oblasti Škandinávie a severného Nemecka sa v súčasnosti vyskytujú veľké povodne asi o dva týždne neskôr, ako tomu bolo pred niekoľkými desaťročiami.
Vo vzťahu k Slovensku sú však odborníci opatrní. "V našej geografickej polohe neexistuje jasne prevládajúca klimatická príčina vzniku povodní, vo vzťahu k Slovensku, pretože nemôžeme tak preukázateľné hovoriť, že by dochádzalo k jednoznačnému posunu výskytu najväčšej ročnej povodne. Vieme povedať, že v oblasti Vysokých a Nízkych Tatier sa vyskytujú najčastejšie povodne v období jún a júl a ide najmä o povodne spôsobené prívalovými dažďami. V oblasti Malých Karpát či východného Slovenska zase zaznamenávame povodne v marci a apríli a príčinou je najmä topenie snehu v kombinácii so zrážkami," dodala Kohnová.
TASR o tom informovala Andrea Settey Hajdúchová zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
