Boston 10. októbra (TASR) – Dvojica študentov Harvardovej univerzity vytvorila desivé video demonštrujúce doxovanie mien, telefónnych čísel a adries ľudí v reálnom čase. Dvojica využila inteligentné okuliare spoločnosti Meta a technológiu rozpoznávania tvárí. TASR informuje na základe správy portálu The Verge.

Doxing "(je) činnosť, pri ktorej ľudia so zlými úmyslami zverejňujú, zvyčajne online, osobné informácie svojich obetí s úmyslom zahanbiť ich alebo zastrašiť," uvádza portál Bezpečne na nete spoločnosti ESET.

Video predvádza použitie nástroja I-XRAY. Jeho autormi sú študenti Harvardovej univerzity AnhPhu Nguyen a Caine Ardayfio. Na Nguyenove video ako upozornil technologický portál 404 Media. Podľa The Verge je na celom prípade najdesivejšie využitie v súčasnosti široko dostupných technológií – inteligentných okuliarov Ray-Ban Meta a verejne prístupných databáz.

I-XRAY využíva živé vysielanie videa do sociálnej siete Instagram. Prenos monitoruje počítačový program s umelou inteligenciou (AI), ktorý identifikuje tváre, sníma ich a snímky následne porovnáva s verejne prístupnými databázami, kde vyhľadáva mená, adresy, telefónne čísla a dokonca aj príbuzných. Nájdené informácie cez telefónnu aplikáciu potom posiela späť používateľovi.

Video zachytáva oboch študentov, ako okuliarmi v reálnom čase identifikovali niekoľkých svojich spolužiakov, našli ich adresy a tiež mená príbuzných. Video tiež ukazuje, ako sa Nguyen a Ardayfio v hromadnej doprave prihovárajú úplne cudzím ľuďom a vďaka informáciám získaným okuliarmi predstierajú, že ich poznajú.

Presnosť technológií na rozpoznávanie tvárí je už pomerne dlho veľmi vysoká a I-XRAY väčšinou iba spája niekoľko už existujúcich technológií. Čiastočne sa spolieha na softvér na rozpoznávanie tvárí PimEyes. Denník The New York Times ho v roku 2022 označil za "znepokojivo presný" a "použiteľný hocikým".

Znepokojenie z technológie na rozpoznávanie tvárí ešte posilnilo zistenie, že umelá inteligencia Clearview ju využíva v prospech bezpečnostných zložiek. Novinkou Nguyenovho a Ardayfiovho pokusu však je využitie technologického zariadenia dostupného širokej verejnosti, ktoré možno používať ľahko a diskrétne.

"Tento nástroj sme nepostavili, aby sme ho zneužili, neplánujeme ho dať verejne k dispozícii," uvádzajú študenti v sprievodnom dokumente k projektu. Cieľom bolo upozorniť na fakt, že čosi takéto už nepatrí do predstáv o vzdialenej dystopickej budúcnosti, ale je realitou súčasnej technológie. Autori projektu poukazujú najmä na jedinečnú automatickú činnosť nástroja I-XRAY. Umožňujú ju veľké jazykové modely (LLM) spájajúce mená a fotografie z obrovských informačných databáz.

Súkromie vzbudzovalo pri používaní inteligentných okuliarov od začiatku veľké obavy. Okuliare Google Glass neuspeli čiastočne aj pre mohutnú vlnu odporu vyvolanú v čase ich uvedenia na trh (15. mája 2014) ľuďmi, ktorí nechceli byť natáčaní na verejnosti. Odvtedy však uplynulo už viac než desať rokov a postoj spoločnosti výrazne zmenilo široké rozšírenie smartfónov, vlogov a sociálnych sietí, ako je napríklad TikTok či Instagram.

Moderné inteligentné okuliare Ray-Ban Meta sú v porovnaní s okuliarmi Google Glass výrazne menej nápadné a pripomínajú bežné okuliare značky Ray-Ban. Podporuje to možnosť ich masového rozšírenia, zároveň však výrazne limituje ich rozpoznateľnosť. Okuliare spoločnosti Meta majú podľa portálu The Verge svetelný indikátor, ktorý pri nahrávaní videa svieti, portál ale počas ich testovania zistil, že vonku v slnečnom svetle je nevýrazný a ľahko prehliadnuteľný najmä na miestach s množstvom ľudí.

Spoločnosť Meta, prevádzkovateľ napríklad sociálnych sietí Facebook, Instagram, či WhatsApp, nabáda používateľov v zmluvných podmienkach k okuliarom k ohľaduplnosti pri ich používaní. Napriek tomu sa podľa nej môže stať, že používatelia sa rozhodnú etiketu ich používania ignorovať.

Nguyen a Ardafiyo v sprievodnom dokumente upozorňujú na možnosť vyhľadať svoju fotografiu a údaje v databázach a zakázať ich používanie. Úplné vymazanie digitálnej stopy osoby z internetu je však prakticky nemožné a dostupnosť informácií o sebe možno iba obmedziť, upozorňuje The Verge.