New York/Bratislava 27. novembra (TASR) - Väčšina článkov o klimatických zmenách neobsahuje základné fakty, ktorých zahrnutie by prispelo k lepšej informovanosti verejnosti o tejto problematike. Vyplýva to zo štúdie odborníkov pôsobiacich na americkej univerzity Berkeley v Kalifornii. Nedostatky v tejto oblasti majú však aj články slovenských médií, uviedli pre TASR klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a analytik z Inštitútu environmentálnej politiky na Ministerstve životného prostredia SR Pavol Široký.
Spomínaná štúdia, zverejnená v britskom vedeckom časopise Environmental Research Communications, skúma články o zmene podnebia vydané americkým denníkom The New York Times v rokoch 1980 až 2018. Autori štúdie články vyhodnocujú na základe toho, či obsahujú päť základných faktov o klimatických zmenách.
Prvým faktom je to, že globálne otepľovanie už v súčasnosti prebieha. Druhý sa zameriava na vysvetlenie mechanizmu globálneho otepľovania - spaľovanie fosílnych palív (uhlie, ropa, plyn) produkuje skleníkové plyny (oxid uhličitý), ktoré následne absorbujú infračervené žiarenie, vďaka čomu je ohrievaná dolná vrstva atmosféry a zemský povrch. Tretia kľúčová informácia je podľa autorov štúdie vedecký konsenzus, teda to, že viac ako 90 percent vedcov s predchádzajúcimi faktami súhlasí. Ďalšia dôležitá skutočnosť je, že momentálne sa v našej atmosfére nachádza najviac oxidu uhličitého za posledných niekoľko stotisíc až niekoľko miliónov rokov. Posledný fakt je to, že globálne otepľovanie je prakticky trvalé, keďže jeho následky pretrvajú tisíce rokov.
Znečistené ovzdušie v Pekingu, foto z archívu.Foto: TASR/AP
Z piatich predstavených faktov sa v The New York Times najčastejšie vyskytuje prvý o súčasnom priebehu globálneho otepľovania. Za rok 2018 ho čitatelia mohli nájsť až v 31 percentách článkov o klimatických zmenách. Druhý fakt, mechanizmus globálneho otepľovania, bol však v roku 2018 vysvetlený len v 0,2 percentách článkov. Ide o značný pokles v porovnaní s rokom 1982, kedy bol tento jav opísaný v až 34 percentách príspevkov. Ostatné tri fakty čitatelia nájdu za celé skúmané obdobie v menej ako piatich percentách článkov.
Absencia spomínaných kľúčových faktov v článkoch podľa štúdie prispieva k všeobecnej nevzdelanosti verejnosti. Po ukončení stredoškolského alebo vysokoškolského vzdelania totiž ľudia získavajú väčšinu svojich vedomostí o environmentálnych témach práve z médií, pokračuje štúdia. Zahrnutie základných faktov do článkov pomáha čitateľom nielen lepšie porozumieť tematike, zároveň však aj zvyšuje šancu, že čitateľ pravosť vedeckých faktov akceptuje, píšu autori. V závere štúdie konštatujú, že denník The New York Times je v oblasti spravodajstva o životnom prostredí všeobecne rešpektovaný a preto usudzujú, že iné popredné noviny o klimatických zmenách nepíšu o nič lepšie.
Slovenské média o zmene podnebia, jej príčinách a riešeniach informujú veľmi útržkovito, nekomplexne a bez potrebných súvislostí, uviedol pre TASR klimatológ Jozef Pecho.
Na archívnej snímke klimatológ Jozef Pecho.Foto: TASR - Jaroslav Novák
"Dokázal by som v rámci slovenských médií nájsť skutočne len zopár ľudí, ktorí dokážu informovať o prejavoch a riešeniach zmeny klímy veľmi otvorene a prierezovo," pokračoval Pecho. Dodal, že napriek tomu, že v ostatných dvoch rokoch došlo v tejto oblasti k zlepšeniu, klimatické zmeny sú v slovenských médiách stále len okrajovou témou.
Podľa analytika Pavla Širokého dostavajú v tejto oblasti viac mediálneho priestoru politici a mimovládne organizácie, na úkor klimatológov, biológov alebo zdravotníkov.
Pecho aj Široký však následne nezávisle od seba dodávajú, že dobrý článok o klimatických zmenách by nemal obsahovať len fakty. Mimoriadne dôležitá je podľa nich aj forma, akou sú tieto informácie čitateľovi podané. "Je potrebné klimatickú zmenu viac prepájať s každodenným životom ľudí, aby verejnosť vedela lepšie pochopiť túto komplikovanú tému, ktorá nemá jednoliate riešenia. Pocit ohrozenia ľudí je relatívne nízky vzhľadom na skutočné a dlhodobé riziká," napísal Široký.
Jozef Pecho dodáva, že článok by mal okrem osobnejšieho prístupu aj upriamiť pozornosť čitateľa na to, ako sa k celému problému konštruktívne a produktívne postaviť. "Jednoducho, aby ľudia videli, že sa to reálne deje už aj na Slovensku, no súčasne aby pochopili, že existujú východiská a máme ich doslova po ruke," uviedol Pecho.
Podľa Širokého môže každý človek zmenou svojho správania výrazne prispieť k ochrane životného prostredia. Vzápätí však dodáva, že v porovnaní s priemyslom alebo energetikou je vplyv jednotlivca na zmenu podnebia relatívne nízky. Uvedomenie si tejto skutočnosti však môže ľudí motivovať, aby požadovali od politikov komplexné riešenia tejto problematiky.
