Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Je jedným z finalistov na ocenenie pre najlepšie európske vynálezy, ktoré každoročne udeľuje Európsky patentový úrad.
Autor TASR
Benátky 14. júna (TASR) – Prevratný systém, ako zmenšiť veľkosť zvukových stôp a výrazne tým urýchliť dátový prenos, vynašiel Švéd Lars Liljeryd. Je jedným z finalistov na ocenenie pre najlepšie európske vynálezy, ktoré každoročne udeľuje Európsky patentový úrad (EPO). Vynájsť novú technológiu sa mu podarilo napriek tomu, že nie je pôvodne vedcom, ale hudobníkom.
Lars Liljeryd vynašiel softvér SBR (Spectral band replication), ktorý prevratným spôsobom komprimuje zvukový záznam. Známe hudobné formáty ako MP3 alebo AAC komprimujú veľkosť zvukového súboru tak, že z neho odstránia najvyššie a najnižšie frekvencie. Liljeryd prišiel na to, ako prenášať len nižšie zvukové frekvencie, na základe ktorých je možné spätne vytvoriť kópiu pôvodného zvukového záznamu.
"Predtým vysielače vysielali celú frekvenčnú škálu. Môj systém posiela len nižšie frekvencie a pokyny pre prijímače, čo znamená oveľa menší objem posielaných dát. Prijímače potom z nižších frekvencií a sprievodných pokynov dokážu spätne vygenerovať takmer totožné vyššie frekvencie a vytvoriť takmer zrkadlový obraz pôvodnej zvukovej stopy," vysvetlil švédsky vynálezca.
Liljeryd priznal, že pôvodná a zreprodukovaná zvuková stopa nie sú úplne totožné, ale bežný poslucháč rozdiel nerozpozná. "Ľudské ucho je citlivejšie na rozoznanie nižších frekvencií, ktoré SBR prenáša priamo. Umelo vytvorené vyššie frekvencie v prijímači nám umožnili sluch obalamutiť," uviedol s úsmevom vynálezca.
Technológiu SBR si dal pred 20 rokmi patentovať a dnes ju používa približne šesť miliárd prehrávačov, smartfónov, počítačov i kamier, čo im umožňuje rýchlejšie a efektívnejšie prehrávanie, prenášanie a sťahovanie zvukových stôp. SBR komprimuje veľkosť zvukových nahrávok približne o polovicu, čím umožňuje dvojnásobne rýchly dátový prenos. Vo svete sa naďalej objavujú nové možnosti využitia a rozvíjania tohto patentu.
Švédsky bádateľ začínal ako bubeník v rockovej skupine a nemá vysokoškolské vzdelanie. Sám priznal, že postupoval metódou pokus-omyl. "Mozog pracuje, aj keď hráte na bubnoch, alebo keď spíte. Riadil som svoju firmu a výskum popri hudobnej kariére. Ja som musel opravovať všetky hudobné nástroje a aparatúru. Od hardvéru som sa posunul k elektronike a softvéru. Som samouk," uviedol Liljeryd.
Za základ svojho úspechu považuje, že sa zaoberal akustikou a elektronikou celé roky a postupne naberal skúsenosti v rôznych oblastiach. Keď sa potom spojil s vedcami, dostavil sa úspech. "Viem trochu v mnohých oblastiach, experti z univerzít zas vedia veľa, ale len v niekoľkých sférach. Úspech priniesla kombinácia, potrebujete oboje," zhrnul švédsky inovátor.
Vo štvrtok udelí Európsky patentový úrad na slávnostnom ceremoniáli v Benátkach ocenenia za najlepšie vynálezy za rok 2016 v piatich kategóriách. Liljeryd je finalistom nominovaným v kategórii priemysel. Podujatie je v Benátkach, kde v 15. storočí zazneli historicky prvé návrhy na patentovú ochranu vynálezov. EPO je druhou najväčšou medzivládnou organizáciou v Európe a jeho členmi je 38 štátov vrátane všetkých členov EÚ.
Lars Liljeryd vynašiel softvér SBR (Spectral band replication), ktorý prevratným spôsobom komprimuje zvukový záznam. Známe hudobné formáty ako MP3 alebo AAC komprimujú veľkosť zvukového súboru tak, že z neho odstránia najvyššie a najnižšie frekvencie. Liljeryd prišiel na to, ako prenášať len nižšie zvukové frekvencie, na základe ktorých je možné spätne vytvoriť kópiu pôvodného zvukového záznamu.
"Predtým vysielače vysielali celú frekvenčnú škálu. Môj systém posiela len nižšie frekvencie a pokyny pre prijímače, čo znamená oveľa menší objem posielaných dát. Prijímače potom z nižších frekvencií a sprievodných pokynov dokážu spätne vygenerovať takmer totožné vyššie frekvencie a vytvoriť takmer zrkadlový obraz pôvodnej zvukovej stopy," vysvetlil švédsky vynálezca.
Liljeryd priznal, že pôvodná a zreprodukovaná zvuková stopa nie sú úplne totožné, ale bežný poslucháč rozdiel nerozpozná. "Ľudské ucho je citlivejšie na rozoznanie nižších frekvencií, ktoré SBR prenáša priamo. Umelo vytvorené vyššie frekvencie v prijímači nám umožnili sluch obalamutiť," uviedol s úsmevom vynálezca.
Technológiu SBR si dal pred 20 rokmi patentovať a dnes ju používa približne šesť miliárd prehrávačov, smartfónov, počítačov i kamier, čo im umožňuje rýchlejšie a efektívnejšie prehrávanie, prenášanie a sťahovanie zvukových stôp. SBR komprimuje veľkosť zvukových nahrávok približne o polovicu, čím umožňuje dvojnásobne rýchly dátový prenos. Vo svete sa naďalej objavujú nové možnosti využitia a rozvíjania tohto patentu.
Švédsky bádateľ začínal ako bubeník v rockovej skupine a nemá vysokoškolské vzdelanie. Sám priznal, že postupoval metódou pokus-omyl. "Mozog pracuje, aj keď hráte na bubnoch, alebo keď spíte. Riadil som svoju firmu a výskum popri hudobnej kariére. Ja som musel opravovať všetky hudobné nástroje a aparatúru. Od hardvéru som sa posunul k elektronike a softvéru. Som samouk," uviedol Liljeryd.
Za základ svojho úspechu považuje, že sa zaoberal akustikou a elektronikou celé roky a postupne naberal skúsenosti v rôznych oblastiach. Keď sa potom spojil s vedcami, dostavil sa úspech. "Viem trochu v mnohých oblastiach, experti z univerzít zas vedia veľa, ale len v niekoľkých sférach. Úspech priniesla kombinácia, potrebujete oboje," zhrnul švédsky inovátor.
Vo štvrtok udelí Európsky patentový úrad na slávnostnom ceremoniáli v Benátkach ocenenia za najlepšie vynálezy za rok 2016 v piatich kategóriách. Liljeryd je finalistom nominovaným v kategórii priemysel. Podujatie je v Benátkach, kde v 15. storočí zazneli historicky prvé návrhy na patentovú ochranu vynálezov. EPO je druhou najväčšou medzivládnou organizáciou v Európe a jeho členmi je 38 štátov vrátane všetkých členov EÚ.
