Bratislava/Londýn 8. januára (TASR) – Popredný britský teoretický fyzik Stephen Hawking o sebe vyhlásil, že viac, než vedecké teórie, ho preslávili epizódne úlohy v populárnych televíznych seriáloch - sám seba stvárnil napríklad v Star Treku či v kreslených Simpsonovcoch. Ako teoretik nezískal Nobelovu cenu, ktorá sa udeľuje aj s prihliadnutím na výsledky experimentov - jeho teórie o vzniku a vývoji vesmíru však z neho urobili jedného z najuznávanejších svetových vedcov. Navyše sprístupnil poznatky o kozme aj laickej verejnosti.
V sobotu 8. januára by mal renomovaný vedec 80 rokov.
Stephen Hawking sa narodil 8. januára 1942 v univerzitnom meste Oxford v Spojenom kráľovstve. Po jeho narodení prišli na svet ešte jeho sestry Mary a Philipa.
Hawkingovi rodičia sa do Oxfordu presťahovali z Londýna tesne pred jeho narodením, aby sa vyhli následkom bombardovania počas druhej svetovej vojny. Od roku 1950 žili v mestečku St. Albans, kde Hawking navštevoval základnú a strednú školu. Britský fyzik, profesor Stephen Hawking sa na archívnej snímke prihovára počas otváracieho ceremoniálu na paralympiáde v Londýne.Foto: TASR/AP
Prianím otca bolo, aby študoval medicínu, ale mladého Stephena Hawkinga viac zaujímala fyzika, matematika a chémia. Ešte pred maturitou sa prihlásil na Oxfordskú univerzitu. Stal sa členom veslárskeho klubu a pre svoju bezprostrednú povahu bol medzi spolužiakmi veľmi obľúbený. V roku 1962 dosiahol bakalársky titul a plánoval svadbu so snúbenicou Jane Wildeovou.
Po niekoľkých pádoch na schodisku Hawkinga vyšetrili lekári a diagnostikovali mu amyotrofickú laterálnú sklerózu (ALS), čo je degeneratívna choroba motorického neurónu. Pacienti s ňou žijú priemerne dva až tri roky. Napokon však choroba postupovala pomalšie, než sa predpokladalo.
"Keď som mal 21 rokov, všetky moje očakávania klesli na nulu. Všetko, čo sa v mojom živote stalo potom, som považoval za bonus," povedal vedec o tomto období. V roku 1963 odišiel študovať na Cambridgeskú univerzitu, kde v roku 1966 obhájil doktorský titul z kozmológie. Od roku 1968 bol pripútaný na invalidný vozík. Na snímke z 28. novembra 2016 vľavo pápež František a vpravo svetoznámy vedec Stephen Hawking počas súkromnej audiencie v rámci vatikánskej konferencie o vede a udržateľnosti v sídle Pápežskej akadémie vied vo vile Casina Pio IV. vo Vatikáne.Foto: TASR/AP
V roku 1971 matematicky dokázal teóriu Veľkého tresku, ktorá vysvetľuje vznik vesmíru. Vychádzal zo všeobecnej teórie relativity, podľa ktorej musel mať vesmír nejaký štartovací bod v časopriestore. Po Veľkom tresku sa podľa Hawkinga vytvorili prvotné čierne diery. V roku 1974 vypočítal, že čierne diery tepelne vytvárajú a emitujú elementárne častice až do okamihu, keď vyčerpajú svoju energiu a explodujú. Tento fakt, známy ako Hawkingovo žiarenie, po prvýkrát matematicky spojil gravitáciu, kvantovú mechaniku a termodynamiku.
V roku 1981 Hawking vyhlásil, že vesmír, hoci nemá žiadnu hranicu, je konečný, čo sa mu podarilo matematicky dokázať v roku 1983. Celosvetovú popularitu mu potom priniesla jeho najznámejšia kniha Stručná história času (alebo aj: Stručné dejiny času) z roku 1988. Napísal ju štýlom, ktorým si získal čitateľov na celom svete. Kniha sa stala celosvetovým hitom, predalo sa z nej desať miliónov kusov.
Kozmológiou či možným zjednotením kvantovej teórie a všeobecnej teórie relativity sa zaoberal aj spoločne s fyzikom Robertom Penrosom (v roku 2019 prednášal v Bratislave). Obaja získali viacero ocenení vrátane Kráľovskej medaily Kráľovskej spoločnosti (1985) a Wolfovej ceny za fyziku (1988). V roku 1994 v Cambridgi prebehol cyklus ich spoločných prednášok, ktoré zachytila populárna kniha Povaha priestoru a času (1996). Stephen Hawking, foto z archívu.Foto: TABLET.TV
Stephen Hawking napísal aj ďalšie úspešné publikácie ako napríklad Vesmír v orechovej škrupinke (2001) a Ešte stručnejšia história času (2005). Od roku 1979 do roku 2009 zastával na Cambridgeskej univerzite post takzvaného lucasiánskeho profesora matematiky (post zastával kedysi aj Isaac Newton).
Vedec počas svojho života postupne ochrnul na celom tele a neskôr stratil aj hlas - po komplikovanom zápale pľúc v roku 1985 musel podstúpiť tracheotómiu. Na komunikáciu používal elektronický hlasový syntetizátor. Počítačový systém, pripojený k jeho invalidnému vozíku, ovládal pomocou jediného prepínača a softvéru nazvaného Equalizer a EZKeys, ktoré mu dovoľovali rozprávať, prednášať, čítať tlač či knihy, ale aj prehliadať internet a písať e-maily.
Charizmatický vedec bol dvakrát rozvedený a zostali po ňom tri deti. Po 26-ročnom manželstve s Jane Wildeovou žil 11 rokov so svojou opatrovateľkou Elaine Masonovou.
Stephen Hawking zomrel 14. marca 2018 vo veku 76 rokov. Skonal pokojne počas spánku doma v anglickom meste Cambridge. Eddie Redmayne v úlohe Stephena Hawkinga v scéne z filmu "The Theory of Everything" (Teória všetkého), foto z archívu.Foto: TASR/AP
V roku 2014 britský režisér James Marsh nakrútil o Hawkingovi film Teória všetkého (Theory of Everything). Svoje poznanie i vzťah k Bohu zhrnul Stephen Hawking slovami: "Boh možno existuje. Ale na to, aby sme vysvetlili vznik vesmíru, sa zaobídeme aj bez neho."
