Prví nositelia indoeuerópskych jazykov migrovali do stredu a na západ i sever Európy z eurázijského pásu stepí, siahajúceho od Ukrajiny po Mongolsko. Začalo sa to pred viac ako siedmimi miléniami.
Autor Zdeněk Urban/Teraz.sk
Bratislava 29. marca (TASR) - Prví nositelia indoeuerópskych jazykov migrovali do stredu a na západ i sever Európy z eurázijského pásu stepí, siahajúceho od Ukrajiny po Mongolsko.
Vyplynulo to z analýzy DNA izolovanej z kostí 69 dávnych Európanov, ktorí žili pred 3000 až 8000 rokmi. Uskutočnilo ju 39 vedcov z (abecedne) Austrálie, Maďarska, Nemecka, Ruska, Španielska, Švajčiarska, Švédska a USA.
Tím viedol genetik David Reich z Harvard Medical School v Bostone (štát Massachusetts, USA). Výsledky uverejnili predbežne online v prestížnom týždenníku Nature. Prvým autorom článku je Wolfgang Haak z University of Adelaide (Austrália).
Mlčanliví svedkovia
Genetické údaje o spomenutých 69 Európanoch vedci skombinovali s už uverejnenými rovnakými údajmi o ďalších 25 dávnych ľuďoch. Traja žili koncom staršej doby kamennej (paleolit) v Rusku, siedmi boli európski lovci-zberači a pätnásti európski farmári.
Vznikla tým unikátna databáza dedičných znakov 94 prehistorických mužov a žien. Tvorí ju 19 lovcov-zberačov z obdobia rokov 43.000 až 2600 p. n. l., 28 farmárov zo skorej mladšej kamennej doby (neolit), rokov 6000 až 4000 p. n. l. a 11 farmárov zo stredného neolitu, rokov 4000 až 3000 p. n. l. (patril k nim aj Ľadový muž Ötzi, ktorého múmia sa našla v Tirolsku).
Ďalej 9 ľudí z neskorej medenej, rokov 3300 až 2700 p. n. l., ktorí patrili k jamnajskej kultúre stepí, 15 ľudí z neskorého neolitu, roky 2500 až 2200 p. n. l., 9 ľudí zo skorej bronzovej doby, rokov 2200 až 1500 p. n. l., 2 ľudia z neskorej bronzovej doby, rokov 1200 až 1100 p. n. l. a jeden zo železnej doby, ktorý žil okolo roku 900 p. n. l.
Stepná alternatíva
DNA svedčí pre jednu z dvoch hlavných teórií o Indoeurópanoch v Európe. Ich stepný pôvod najnovšie podporila aj dosiaľ najpodrobnejšia lingvistická analýza, ktorú pred zopár týždňami uverejnil tím Willa Changa z University of California v Berkeley (USA).
Touto teóriou je príchod skorých Indoeurópanov z oblasti kurhanovej kultúry. (Kurhany sú umelo navŕšené pahorky v stepiach, zväčša skrývajúce hrobky.) Alternatívou je takzvaná anatolská teória, migrácia Indoeurópanov z Anatólie vo vnútrozemskom Turecku.
Začalo sa to pred vyše siedmimi miléniami
DNA spomenutých 69 Európanov vypovedá, že pred 7000 až 8000 rokmi sa v Nemecku, Maďarsku a Španielsku objavili blízko príbuzné skupiny skorých farmárov z Blízkeho východu (najbližší sú im dnešní Sardínčania), odlišné od miestnych lovcov-zberačov. Územie Ruska vtedy obývala iná skupina lovcov-zberačov. Boli to blízki príbuzní Sibírčana spred 24.000 rokov, ktorého úplnú DNA sa podarilo dekódovať vlani.
Pred 5000 až 6000 rokmi potom nastalo v takmer celej Európe oživenie lovcov-zberačov. Ich gény sa začali šíriť poľnohospodárskym obyvateľstvom. Výnimkou bolo práve Rusko.
Nuž a pred 4500 rokmi sa odohrala rozsiahla migrácia z východnej periférie Európy do jej stredových oblastí. Uskutočnili ju predstavitelia jamnajskej kultúry kurhanov. Obývali takzvanú Severopontskú step v Rusku, na Ukrajine a v Moldavsku.
Priviezlo nás koleso
Skorí Indoeurópania boli pastieri dobytka z trávnatých oblastí severne od Čierneho a Kaspického mora. Do Európy sa podľa všetkého rozšírili po vynáleze kolesa vozmi, ktoré ťahali voly. Zrejme to sprevádzalo zdomácnenie koní. (Kone sa najprv zapriahali do vozov, najmä vojnových, jazdiť na nich so sedlom, strmeňmi a uzdou sa začalo až neskôr.)
David Reich s kolegami upozornil, že nové výsledky nevypovedajú o pôvode indoeurópskych jazykov v juhovýchodnej Európe a Ázii. Skúmaní ale patrili do skupín, ktoré po odčlenení od nositeľov protoindoeurópskeho jazyka vytvorili väčšinu indoeurópskych jazykov v Európe.
Tak či onak, našimi stredo- a západoeurópskými predkami neboli iba pôvodní lovci-zberači a farmári z Blízkeho východu, ako sa myslelo, ale aj títo migranti z východnej Európy.
Západ stretol Východ
Z výskumu vyplýva aj to, že v rozpätí dôb pred 8000 až 5000 rokmi sa západoeurópske a východoeurópske populácie vyvíjali po odlišných líniách. Do kontaktu vstúpili až pred 4500 rokmi. V archeologických nálezoch sa to prejavilo takzvanou kultúrou ľudu so šnúrovou keramikou, ktorej nositelia sa usadili vo veľkej časti strednej Európy.
Geneticky sa veľmi podobali (tí z Nemecka z vyše 75 percent) ľuďom z kurhanov jamnajskej kultúry severne od Čierneho mora. Avšak veľmi líšili od obyvateľov západnej Európy v paleolite i neolite. Vo zvyšku strednej a v severnej Európe je dnes táto genetická spojitosť na úrovni 50 percent, na Iberskom poloostrove iba na úrovni 25 percent. Samotní Jamnajci boli potomkami východoeurópskych lovcov-zberačov a farmárov z Blízkeho východu.
Zdroje: Nature advance online publication z 3.3. 2015; Komuniké Universitat Autònoma de Barcelona zo 4.3. 2015; The Lead z 3.3. 2015
Vyplynulo to z analýzy DNA izolovanej z kostí 69 dávnych Európanov, ktorí žili pred 3000 až 8000 rokmi. Uskutočnilo ju 39 vedcov z (abecedne) Austrálie, Maďarska, Nemecka, Ruska, Španielska, Švajčiarska, Švédska a USA.
Tím viedol genetik David Reich z Harvard Medical School v Bostone (štát Massachusetts, USA). Výsledky uverejnili predbežne online v prestížnom týždenníku Nature. Prvým autorom článku je Wolfgang Haak z University of Adelaide (Austrália).
Mlčanliví svedkovia
Genetické údaje o spomenutých 69 Európanoch vedci skombinovali s už uverejnenými rovnakými údajmi o ďalších 25 dávnych ľuďoch. Traja žili koncom staršej doby kamennej (paleolit) v Rusku, siedmi boli európski lovci-zberači a pätnásti európski farmári.
Vznikla tým unikátna databáza dedičných znakov 94 prehistorických mužov a žien. Tvorí ju 19 lovcov-zberačov z obdobia rokov 43.000 až 2600 p. n. l., 28 farmárov zo skorej mladšej kamennej doby (neolit), rokov 6000 až 4000 p. n. l. a 11 farmárov zo stredného neolitu, rokov 4000 až 3000 p. n. l. (patril k nim aj Ľadový muž Ötzi, ktorého múmia sa našla v Tirolsku).
Ďalej 9 ľudí z neskorej medenej, rokov 3300 až 2700 p. n. l., ktorí patrili k jamnajskej kultúre stepí, 15 ľudí z neskorého neolitu, roky 2500 až 2200 p. n. l., 9 ľudí zo skorej bronzovej doby, rokov 2200 až 1500 p. n. l., 2 ľudia z neskorej bronzovej doby, rokov 1200 až 1100 p. n. l. a jeden zo železnej doby, ktorý žil okolo roku 900 p. n. l.
Stepná alternatíva
DNA svedčí pre jednu z dvoch hlavných teórií o Indoeurópanoch v Európe. Ich stepný pôvod najnovšie podporila aj dosiaľ najpodrobnejšia lingvistická analýza, ktorú pred zopár týždňami uverejnil tím Willa Changa z University of California v Berkeley (USA).
Touto teóriou je príchod skorých Indoeurópanov z oblasti kurhanovej kultúry. (Kurhany sú umelo navŕšené pahorky v stepiach, zväčša skrývajúce hrobky.) Alternatívou je takzvaná anatolská teória, migrácia Indoeurópanov z Anatólie vo vnútrozemskom Turecku.
Začalo sa to pred vyše siedmimi miléniami
DNA spomenutých 69 Európanov vypovedá, že pred 7000 až 8000 rokmi sa v Nemecku, Maďarsku a Španielsku objavili blízko príbuzné skupiny skorých farmárov z Blízkeho východu (najbližší sú im dnešní Sardínčania), odlišné od miestnych lovcov-zberačov. Územie Ruska vtedy obývala iná skupina lovcov-zberačov. Boli to blízki príbuzní Sibírčana spred 24.000 rokov, ktorého úplnú DNA sa podarilo dekódovať vlani.
Pred 5000 až 6000 rokmi potom nastalo v takmer celej Európe oživenie lovcov-zberačov. Ich gény sa začali šíriť poľnohospodárskym obyvateľstvom. Výnimkou bolo práve Rusko.
Nuž a pred 4500 rokmi sa odohrala rozsiahla migrácia z východnej periférie Európy do jej stredových oblastí. Uskutočnili ju predstavitelia jamnajskej kultúry kurhanov. Obývali takzvanú Severopontskú step v Rusku, na Ukrajine a v Moldavsku.
Priviezlo nás koleso
Skorí Indoeurópania boli pastieri dobytka z trávnatých oblastí severne od Čierneho a Kaspického mora. Do Európy sa podľa všetkého rozšírili po vynáleze kolesa vozmi, ktoré ťahali voly. Zrejme to sprevádzalo zdomácnenie koní. (Kone sa najprv zapriahali do vozov, najmä vojnových, jazdiť na nich so sedlom, strmeňmi a uzdou sa začalo až neskôr.)
David Reich s kolegami upozornil, že nové výsledky nevypovedajú o pôvode indoeurópskych jazykov v juhovýchodnej Európe a Ázii. Skúmaní ale patrili do skupín, ktoré po odčlenení od nositeľov protoindoeurópskeho jazyka vytvorili väčšinu indoeurópskych jazykov v Európe.
Tak či onak, našimi stredo- a západoeurópskými predkami neboli iba pôvodní lovci-zberači a farmári z Blízkeho východu, ako sa myslelo, ale aj títo migranti z východnej Európy.
Západ stretol Východ
Z výskumu vyplýva aj to, že v rozpätí dôb pred 8000 až 5000 rokmi sa západoeurópske a východoeurópske populácie vyvíjali po odlišných líniách. Do kontaktu vstúpili až pred 4500 rokmi. V archeologických nálezoch sa to prejavilo takzvanou kultúrou ľudu so šnúrovou keramikou, ktorej nositelia sa usadili vo veľkej časti strednej Európy.
Geneticky sa veľmi podobali (tí z Nemecka z vyše 75 percent) ľuďom z kurhanov jamnajskej kultúry severne od Čierneho mora. Avšak veľmi líšili od obyvateľov západnej Európy v paleolite i neolite. Vo zvyšku strednej a v severnej Európe je dnes táto genetická spojitosť na úrovni 50 percent, na Iberskom poloostrove iba na úrovni 25 percent. Samotní Jamnajci boli potomkami východoeurópskych lovcov-zberačov a farmárov z Blízkeho východu.
Zdroje: Nature advance online publication z 3.3. 2015; Komuniké Universitat Autònoma de Barcelona zo 4.3. 2015; The Lead z 3.3. 2015