Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vedci na základe vzoriek z kostier koralov rekonštruovali povrchovú teplotu mora od roku 1618 do roku 1995 a porovnali ju s meraniami od roku 1900 do roku 2024.
Autor TASR
Melbourne 8. augusta (TASR) — Teplota morskej vody pri východnom pobreží Austrálie v oblasti Veľkej koralovej bariéry dosiahla v uplynulom desaťročí najvyššiu úroveň za posledných 400 rokov. Ak sa otepľovanie planéty nezastaví, bariéra pravdepodobne neprežije, konštatujú vedci z Univerzity v Melbourne a ďalších austrálskych univerzít v článku uverejnenom v stredu v časopise Nature. Informovali o tom agentúry DPA a AFP.
Vedci na základe vzoriek z kostier koralov rekonštruovali povrchovú teplotu mora od roku 1618 do roku 1995 a porovnali ju s meraniami od roku 1900 do roku 2024.
Zistili, že teplota vody bola do roku 1900 prevažne stabilná, no od roku 1960 až do súčasnosti neustále rastie. Od januára do marca bol zaznamenaný priemerný nárast teploty o 0,12 stupňa Celzia za desaťročie.
Autori štúdie však poznamenávajú, že v rekonštruovaných údajoch o teplote spred roku 1900 je určitá neistota. Časť chemických látok v koraloch použitých na modelovanie teplôt mohla byť ovplyvnená inými premennými, ako je slanosť vody. Odberom ďalších vzoriek z koralových jadier sa však táto neistota znížila.
So stúpaním teploty vody v dôsledku globálneho otepľovania sa zvyšuje aj riziko hromadného blednutia koralov. Ak je voda príliš teplá, koraly vypudia riasy, ktoré im dávajú farbu a potravu, a niekedy odumrú.
Hromadné blednutie koralov vo Veľkej koralovej bariére bolo prvýkrát pozorované v roku 1980; v posledných rokoch sa jeho frekvencia zvýšila. V marci tohto roku sa potvrdilo piate hromadné blednutie za posledných osem rokov (predtým bolo zaznamenané v rokoch 2016, 2017, 2020 a 2022). V týchto rokoch bola priemerná teplota vody od januára do marca výrazne vyššia ako kedykoľvek v rekonštruovanom období pred rokom 1900.
„Bez rýchlych, koordinovaných a ambicióznych globálnych opatrení proti klimatickej zmene budeme pravdepodobne svedkami zániku jedného z veľkých prírodných divov Zeme,“ varujú austrálski vedci.
Upozornili, že 70 - 90 percent koralov na Zemi môže odumrieť, aj keď sa nárast globálnej teploty udrží pod 1,5 stupňom Celzia, ktorý je stanovený v Parížskej dohode z roku 2015. Budúce koralové útesy však budú mať navyše pravdepodobne inú štruktúru a nižšiu diverzitou.
Veľká koralová bariéra, často označovaná za najväčší živý organizmus na svete, je dlhá približne 2300 kilometrov. Skladá sa z 2900 individuálnych korálových útesov rôznych typov a 900 ostrovov a množstva lagún. Tvorí ju viac ako 600 druhov koralov a žije tam 1625 druhov rýb.
Vedci na základe vzoriek z kostier koralov rekonštruovali povrchovú teplotu mora od roku 1618 do roku 1995 a porovnali ju s meraniami od roku 1900 do roku 2024.
Zistili, že teplota vody bola do roku 1900 prevažne stabilná, no od roku 1960 až do súčasnosti neustále rastie. Od januára do marca bol zaznamenaný priemerný nárast teploty o 0,12 stupňa Celzia za desaťročie.
Autori štúdie však poznamenávajú, že v rekonštruovaných údajoch o teplote spred roku 1900 je určitá neistota. Časť chemických látok v koraloch použitých na modelovanie teplôt mohla byť ovplyvnená inými premennými, ako je slanosť vody. Odberom ďalších vzoriek z koralových jadier sa však táto neistota znížila.
So stúpaním teploty vody v dôsledku globálneho otepľovania sa zvyšuje aj riziko hromadného blednutia koralov. Ak je voda príliš teplá, koraly vypudia riasy, ktoré im dávajú farbu a potravu, a niekedy odumrú.
Hromadné blednutie koralov vo Veľkej koralovej bariére bolo prvýkrát pozorované v roku 1980; v posledných rokoch sa jeho frekvencia zvýšila. V marci tohto roku sa potvrdilo piate hromadné blednutie za posledných osem rokov (predtým bolo zaznamenané v rokoch 2016, 2017, 2020 a 2022). V týchto rokoch bola priemerná teplota vody od januára do marca výrazne vyššia ako kedykoľvek v rekonštruovanom období pred rokom 1900.
„Bez rýchlych, koordinovaných a ambicióznych globálnych opatrení proti klimatickej zmene budeme pravdepodobne svedkami zániku jedného z veľkých prírodných divov Zeme,“ varujú austrálski vedci.
Upozornili, že 70 - 90 percent koralov na Zemi môže odumrieť, aj keď sa nárast globálnej teploty udrží pod 1,5 stupňom Celzia, ktorý je stanovený v Parížskej dohode z roku 2015. Budúce koralové útesy však budú mať navyše pravdepodobne inú štruktúru a nižšiu diverzitou.
Veľká koralová bariéra, často označovaná za najväčší živý organizmus na svete, je dlhá približne 2300 kilometrov. Skladá sa z 2900 individuálnych korálových útesov rôznych typov a 900 ostrovov a množstva lagún. Tvorí ju viac ako 600 druhov koralov a žije tam 1625 druhov rýb.
