Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 23. január 2025Meniny má Miloš
< sekcia UNESCO a veda

VESMÍRNE RANDE: Venuša a Saturn vyzdobia zimnú nočnú oblohu

Na snímke Mesiac a Venuša. Foto: TASR/AP

Dni sú na Venuši zvláštne. Pozemšťanom by sa na jej povrchu zdalo, že Slnko vychádza na západe a zapadá na východe.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 15. januára (TASR) – Zimná nočná obloha prináša množstvo pútavých objektov na pozorovanie. Okrem jasného Marsu v opozícii na nej možno od 17. do 18. januára sledovať voľným okom aj „rande“ Venuše a Saturnu. Neďaleko nich sa skrýva aj tretia planéta, Neptún, viditeľná už malým ďalekohľadom. TASR prináša textový výber najzaujímavejších informácií o Venuši.

Venuša, Zornica, či Večernica je jedným z najjasnejších objektov na nočnej oblohe. Po Merkúre je druhou planétou slnečnej sústavy v poradí od Slnka, ktoré obieha vo vzdialenosti 67 miliónov kilometrov – približne 0,45 astronomickej jednotky.

Planéta patrí rovnako ako ostatné planéty vnútornej časti slnečnej sústavy medzi terestrické (Zemi podobné) planéty. Venuša býva označovaná za dvojča Zeme, pretože jej priemer je takmer rovnaký ako priemer domovskej planéty ľudstva – americký Národný ústav pre letectvo a vesmír (NASA) udáva jeho hodnotu 12.104 kilometrov, približne 95 percent priemeru Zeme.

Dni sú na Venuši zvláštne. Pozemšťanom by sa na jej povrchu zdalo, že Slnko vychádza na západe a zapadá na východe. Dôvodom tohto zvláštneho pohybu je opačná rotácia Venuše v porovnaní so Zemou a zvyšnými planétami slnečnej sústavy. Dôvod tejto zvláštnosti sa vedcom zatiaľ nepodarilo objasniť, no ako najpravdepodobnejšia sa podľa televízie BBC zdá byť teória, podľa ktorej do Venuše v ranom štádiu vzniku slnečnej sústavy vrazilo teleso rovnakej alebo porovnateľnej veľkosti a náraz spôsobil zmenu smeru otáčania mladej planéty.

Okrem dní sú na Venuši zvláštne aj roky. Jeden venušiansky deň (jedna rotácia okolo osi) je dlhší ako jeden venušiansky rok (jeden obeh okolo Slnka) – venušiansky deň trvá 243 pozemských dní, venušiansky rok iba 225 dní.

Dôvodom môže byť podľa štúdie Stephena Kanea z Kalifornskej univerzity hustá atmosféra planéty a silné vetry vanúce na jej povrchu, ktoré pôsobia ako brzda a spomaľujú rotáciu Venuše okolo vlastnej osi. Ak by Venuša atmosféru nemala, rýchlosť rotácie planéty okolo osi by podľa Kanea po čase vzrástla a vyrovnala by sa rýchlosti obehu okolo Slnka. Vznikla by tak viazaná rotácia, ktorá spôsobuje, že obežnice sú k obiehanému objektu vždy otočené len jednou a tou istou stranou, napríklad ako Mesiac k Zemi alebo Merkúr k Slnku.

Hustá atmosféra je charakteristický a najvýraznejší prvok Venuše, ktorý úplne znemožňuje pozorovanie jej povrchu. Silné vetry nie sú jediná nástraha povrchu. Husté oblaky kyseliny sírovej zachytávajú teplo zo Slnka, skleníkový efekt ho násobí a teplota povrchu Venuše preto dosahuje až 464 stupňov Celzia. To je viac ako je potrebné na roztavenie olova, píše NASA.

Silným vetrom a vysokou teplotou sa nástrahy spojené s hustou venušianskou atmosférou nekončia. Atmosférický tlak na povrchu Venuše je približne 9,2 megapascalu – 93-násobne vyšší ako tlak pôsobiaci na pozemšťana na rovníku Zeme stojaceho na brehu mora. Na dosiahnutie rovnakého tlaku na Zemi je potrebné ponoriť sa v mori do hĺbky asi 900 metrov.

Aby toho nebolo málo, venušianska atmosféra je pre ľudí nedýchateľná. Až 96,5 percenta tvorí oxid uhličitý a 3,5 percenta dusík, zvyšné chemické prvky sú prítomné iba v stopových množstvách.

Napriek všetkým nepriaznivým podmienkam vedci objavili vo svetelnom spektre Venuše fosfán – bezfarebnú, horľavú a veľmi jedovatú chemickú zlúčeninu, ktorú na Zemi vytvárajú výhradne živé mikroorganizmy. Objav sa podaril prostredníctvom Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Clerka Maxwella (JCMT) na Havaji a následne ho potvrdila ešte citlivejšia sústava rádioteleskopov ALMA v Čile.

Ak sa na Venuši vyvinul život, zrejme to nebolo na "pekelnom" povrchu planéty, ale vysoko v jej hustých oblakoch, kde teplota a tlak dosahujú pre život prijateľnejšie hodnoty. Objav fosfánu však nie je definitívnym potvrdením existencie života na Venuši, na to bude potrebný ešte ďalší výskum.

Skúmanie Venuše je však náročná úloha. Napriek tomu, že astronómovia planétu pozorujú už tisíce rokov od čias starovekých Sumerov, ľudstvo o nej stále vie relatívne málo. Planétu v roku 1610 po prvý raz pozoroval florentský polyhistor Galileo Galilei svojím teleskopom. Ani on však nedokázal preniknúť cez vrstvu hustých oblakov zahaľujúcich planétu. V mysliach ľudí sa vyrojilo množstvo predstáv o Venuši, napríklad že sa pod oblakmi skrýva svet pokrytý dažďovými pralesmi prekypujúci exotickým životom a možno aj inteligentnými obyvateľmi. Mýlili sa.

O Venuši napriek tomu vzniklo množstvo literárnych diel, napríklad román Druhá planéta od Jany Plauchovej alebo literárny cyklus Amtor (zvaný aj Venušiansky cyklus) od Edgara Ricea Burroughsa, ktorý je autorom nielen cyklu o Tarzanovi, ale aj rozsiahleho cyklu lietarárnych diel o Marse.

Venuša bola v 60. rokoch predmetom intenzívneho vedeckého záujmu najmä zo strany vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Záujem po odhalení nehostinných podmienok panujúcich na planéte postupne upadal, no v súčasnosti sa opäť obnovuje – Európska vesmírna agentúra (ESA) plánuje spoločne s NASA vyslať k Venuši misiu EnVision, ktorá radarom presne zmapuje povrch planéty. NASA ale v rokoch 2028 až 2030 plánuje vyslať k Venuši hneď dve misie. Sonda DaVinci zostúpi na povrch planéty a bude skúmať jej atmosféru, kým VERITAS bude z obežnej dráhy analyzovať jej emisivitu, topografiu a spektroskopiu. Aké nové poznatky prinesú, ukáže čas.

Žiga zatiaľ neeviduje požiadavky na legislatívne zmeny

Situácia je podľa jeho slov vážna.

,aktualizované 

- Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio absolvuje od budúceho týždňa svoju prvú zahraničnú cestu.

- Americký viceprezident J. D. Vance sa podľa diplomatických zdrojov verejnoprávnej poľskej televízie TVP nezúčastní na spomienkovom podujatí k 80. výročiu oslobodenia nacistického tábora Auschwitz-Birkenau na budúci týždeň.

- Počas stredy (22. 1.) policajti na území Bratislavského kraja zaznamenali celkovo deväť neúspešných pokusov o podvodné vylákanie peňazí od seniorov.

- Verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský príde na piatkové (24. 1.) protestné zhromaždenie v Bratislave.

- Košický policajt obvinený zo zabitia zaistenej osoby v novembri minulého roka je k štvrtku prepustený zo služobného pomeru.

- Obchodné vojny, ktoré by vzišli z odvetných opatrení voči plánovaným clám nového amerického prezidenta Donalda Trumpa, budú mať pre vývoj svetovej ekonomiky katastrofálne dôsledky.

- Úrady v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny nariadili evakuáciu rodín s deťmi zo 16 lokalít, ktoré ohrozujú postupujúce ruské jednotky.

- Policajti vo štvrtok zadržali 17-ročného študenta, ktorý sa učiteľke vyhrážal zabitím. K incidentu malo dôjsť na jednej zo stredných odborných škôl v meste Spišská Nová Ves.

- Britská polícia vo štvrtok zadržala muža podozrivého z útoku nožom v južnej metropolitnej časti Londýna, pri ktorom utrpelo zranenia päť osôb. Jednu z nich previezli do traumatologického centra a ďalšie štyri osoby hospitalizovali v iných nemocniciach.

- Prezident Peter Pellegrini vymenoval vo štvrtok do funkcie 14 sudcov. Vo svojom príhovore poukázal na to, že od nových sudcov bude závisieť reálne napĺňanie ústavného práva každého jedného občana na spravodlivosť.

- Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) v stredu (22. 1.) rokovala so všetkými tromi zdravotnými poisťovňami o kľúčových témach, ktoré ovplyvnia fungovanie nemocníc v roku 2025.

- Vedci Slovenskej akadémie vied (SAV) našli molekulu, ktorá zlepší diagnostiku pľúcnych ochorení.

- Dôkazy uložené v policajných skladoch ničia "drogovo závislé potkany," uviedli zástupcovia mesta a polície. TASR informuje na základe správy agentúry UPI.

- Slovensko bude v druhom aprílovom týždni hostiť jednu z kvalifikačných skupín tenisového Pohára Billie-Jean Kingovej.

- Prezident SR Peter Pellegrini je pripravený prijať počas budúceho týždňa zástupcov slovenskej opozície po ich vzájomnej dohode, či žiadajú o spoločné alebo individuálne prijatia.

- Slovenská informačná služba je podľa opozičnej strany SaS zneužívaná na politické účely. Na rokovanie Národnej rady (NR) SR predložia predstavitelia strany návrh na odvolanie riaditeľa SIS Pavla Gašpara. Opoziční poslanci za SaS to vyhlásili na tlačovej konferencii.

- Platy pedagogických aj nepedagogických zamestnancov by sa mohli od septembra tohto roka navýšiť o sedem percent. Finálnu podobu zvýšenia miezd však musí potvrdiť Ministerstvo financií SR a dohoda v rámci vládnej koalície.

- Pri reťazovej nehode Lučenci sa zranili tri osoby. Nehodu mala spôsobiť 74-ročná vodička, ktorá sa pravdepodobne plne nevenovala vedeniu vozidla. Na sociálnej sieti o tom informovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici.

- Národná rada (NR) SR je v prípade potreby prijatia legislatívy alebo uznesenia v súvislosti s bezpečnostnou situáciou na Slovensku pripravená zasadnúť. Po štvrtkovom rokovaní Bezpečnostnej rady SR to vyhlásil podpredseda NR SR poverený jej vedením Peter Žiga (Hlas-SD).

- Vláda SR nebude robiť žiadne kroky týkajúce sa ústavného práva zhromažďovať sa a organizovať protesty. Deklaroval to premiér Robert Fico (Smer-SD) po rokovaní štvrtkovej Bezpečnostnej rady SR.