Grécky premiér Alexis Tsipras počas tlačovej konferencie 13. júla 2015 v Bruseli. Lídri eurozóny po nečakane dlhom 16-hodinovom maratóne rokovaní s viacerými technickými prestávkami a separátnymi rokovaniami dospeli ku konečnej dohode o Grécku, podľa ktorej si táto krajina udrží členstvo v eurozóne. Archívna snímkaFoto: TASR/AP
Súčasná koalícia v Grécku schválila podľa Nicka Malkoutzisa viacero štrukturálnych reforiem, ktoré predošlé vlády nedokázali presadiť.
Bratislava 17. augusta (Teraz.sk) - Pred viac ako mesiacom hlasovalo šesť z desiatich Grékov v referende proti prijatiu podmienok dohody navrhnutej veriteľmi krajiny pre nový záchranný balík.
Grécka vláda napriek tomu súhlasila s vysokým počtom opatrení, aby získala úvery vo výške 85 miliárd eur od predstaviteľov eurozóny a Medzinárodného menového fondu.
Premiér Alexis Tsipras prešiel sériou komplikovaných a náročných šesťmesačných rokovaní s veriteľmi, ktoré nakoniec vyústili 13. júla v dohodu s lídrami eurozóny. Následne k štyri týždne trvajúcim a nekonfliktným rokovaniam s tímami v Aténach o technických aspektoch dohody.
Podľa gréckeho redaktora a analytika Nicka Malkoutzisa mohla byť kľúčovým dôvodom rýchlosti uzavretia dohody obava Tsiprasa z odchodu Grécka z eurozóny. Premiér Grécka si bol podľa neho vedomý toho, že nemecký minister financií Wolfgang Schäuble ako predsedajúci skupine lídrov eurozóny bol schopný súhlasiť s tým, aby ku Grexitu skutočne došlo. Tsiprasovi teda podľa neho neostal priestor na ďalšie manévrovanie.
Výsledkom bolo schválenie dohody, a to takej, ktorá odporuje tomu, voči čomu Grécko a jeho predstavitelia namietali posledných pár mesiacov.
Viac úsporných opatrení
Vláda na čele s gréckym premiérom nedávno vyhlásila, že nižšie ciele rozpočtu schválené veriteľmi, začínajúce s deficitom na úrovni 0.25% v tomto roku, znamenajú ústup od potreby fiškálnej regulácie. Tá bola požadovaná pred nástupom Tsiprasa a jeho strany Syriza k moci v januári tohto roka.
Realita je ale iná, každý výnos z uvoľnenia úsporných opatrení bol anulovaný návratom hlbokej recesie. Vrátila sa minulý rok po prvých náznakoch rastu za obdobie piatich rokov.
Grécka ekonomika mala podľa odhadov narásť o 2.9% v tomto roku a o 3.7% v budúcom. Namiesto toho sa teraz očakáva zníženie výkonnosti o 2.3% v tomto roku a o viac ako jedno percento v ďalšom roku.
Prepad je výsledkom nedávnej neistoty a kontrol kapitálu, ktoré muselo Grécko zaviesť 29. júna. Stalo sa tak pár dní potom, ako Tsipras ohlásil konanie referenda v krajine.
Rovnako tak aj zníženie cieľov pre hlavný prebytok v rozpočte neznamená koniec škrtov alebo zvyšovania daní. V skutočnosti musí Grécko podľa novej dohody ušetriť za rok viac ako 4.5 miliárd eur na úsporách a extra výnosoch.
Príslušníci gréckych poriadkových síl hliadkujú počas protestného zhromaždenia demonštrantov proti úsporným vládnym opatreniam na Námestí Omonia v Aténach 15. júla 2015. Archívna snímka Foto: TASR/AP
Je to na kilometre vzdialené od šetrenia v sume 12 miliárd eur, čo bol sľub súčasného premiéra pred januárovými voľbami.
Viac výrazných ústupkov
Grécky predseda vlády musel prekročiť niekoľko tzv. červených čiar.
Napríklad sľúbil zastavenie a prehodnotenie gréckeho programu privatizácie. Ale nedávno súhlasil s jeho pokračovaním v plnej miere a s vytvorením nového fondu aktív. Ten narastie o sumu 50 miliárd eur za 30 rokov, z toho o 6.5 miliárd v priebehu nasledujúcich troch rokov.
Tsipras urobil ústupky pri ďalších veľkých témach:
• Opatrenie s majetkovou daňou, uvedenou ako záchranné opatrenie v roku 2011, malo byť nezrealizované. Ale v súčasnosti sa zdá, že sa stane trvalou súčasťou opatrení.
• Dočasný „solidárny odvod“ pre príjmy sa stal tiež trvalým.
• Vláda už schválila významný nárast dane z pridanej hodnoty, ktorý podľa istého prieskumu zvýši výdavky priemernej gréckej domácnosti ročne o 650 eur.
• Koalícia v Grécku v budúcnosti schváli zákony alebo novely v zákonoch, ktoré povedú k zníženiu dôchodkov, aj keď strana Syriza sľúbila zvýšenie sumy poberanej ľuďmi, ktorý pracovali za nízke príjmy
Viac politického rizika
Súčasná koalícia schválila viacero štrukturálnych reforiem, ktoré predošlé vlády nedokázali presadiť. Ako príklad je možné uviesť zmenu zdanenia farmárov.
Tieto opatrenia sú navrhnuté podľa Malkoutzisa tak, aby grécku ekonomiku spravili konkurencieschopnejšou, ale všetky spôsobujú konflikt Tsiprasa so špecifickými záujmovými skupinami.
Predchodcovia súčasného premiéra podľa autora ustúpili, keď sa stretli s tak výrazným odporom. Rozhodli sa, že bude politicky jednoduchšie radšej nechať zaplatiť za reformy celé grécke obyvateľstvo prostredníctvom celoplošných opatrení. Urobili to podľa neho radšej, ako by si mali vybrať záujmové skupiny jednu po druhej a aplikovať opatrenia na ne.
Grécky premiér Alexis Tsipras počas rozhovoru s dvoma novinármi štátnej televízie ERT vo svojej pracovni v Aténach 14. júla 2015. Archívna snímkaFoto: TASR/AP
Výhoda popularity ale aj možné riziko
Malkoutzis považuje za očividné, že Tsipras stratil podporu ľavého krídla svojej strany Syriza a že jeho strana smeruje k rozpadu.
To by ho mohlo na jeseň namiesto hľadania nových koaličných partnerov podnietiť k vyhláseniu predčasných volieb.
Podľa predošlých prieskumov verejnej mienky by tak využil svoju domácu popularitu, ktorou zatiaľ neotriasli následky turbulentných udalostí za posledné mesiace.
Autor ale na druhej strane dodáva, že táto stratégia prináša so sebou aj riziko, pretože nie je jasné, ako budú Gréci reagovať na najnovšiu dohodu. Hlavne v tom prípade, keď nové opatrenia začnú mať reálny vplyv na ich životy.
