Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vedci z mnohých inštitúcií zo štyroch kontinentov sveta realizovali experimentálnu časť práce v cyklotrónovom laboratóriu Univerzity v Jyväskylä vo Fínsku.
Autor TASR
Bratislava 26. mája (TASR) – Tvary v atómovom jadre medzi sebou komunikujú aj inak, ako sa vedci domnievali. Vyplýva to z výsledkov medzinárodnej vedeckej spolupráce, na ktorej sa podieľal aj tím pod vedením Fyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Hucáková. "My už vieme, že atómové jadrá sú príkladmi systému, ktorý sa riadi zákonmi kvantovej mechaniky. Pre takéto systémy je príznačná existencia vzbudených stavov, ktoré nesú informáciu o štruktúre a vlastnostiach hmoty, ktorá tvorí atómové jadro. Atómové jadro v rôznych stavoch môže nadobúdať rôzny tvar. Vo všeobecnosti platí, že stavy s rôznym tvarom, napríklad guľatý a tvar lopty na britské rugby, sa 'nemajú príliš radi'".
"Znamená to, že veľmi neochotne sa menia jeden na druhý a preferujú zmenu na podobný tvar," uviedol vedúci výskumného projektu Martin Venhart z Fyzikálneho ústavu SAV. V nestabilných atómových jadrách, ktoré študovali, zistili, že existuje stav, ktorý sa mení na dva úplne rozličné tvary so zhruba rovnakou pravdepodobnosťou. "Vysvetlenie je, že tento stav je príkladom takzvanej Schroedingerovej mačky, teda sa s určitou pravdepodobnosťou vyskytuje v jednom alebo druhom tvare. Až keď sa naň 'pozrú' detektory žiarenia, vyberie si, v akom tvare sa nám ukáže," vysvetlil Venhart.
Vedci z mnohých inštitúcií zo štyroch kontinentov sveta realizovali experimentálnu časť práce v cyklotrónovom laboratóriu Univerzity v Jyväskylä vo Fínsku. Celkovo bolo potrebných 24 dní meracieho času na cyklotróne, rozdelených na dve kampane. Jedna hodina práce urýchľovača a celej podpornej infraštruktúry stojí niekoľko tisíc eur. Merací čas je prideľovaný súťažným spôsobom na základe predložených návrhov. "Finálne rozhodnutie o pridelení, respektíve zamietnutí je v rukách medzinárodného panelu. Skupina z Fyzikálneho ústavu SAV vypracovala a predložila oba návrhy experimentov, ktoré boli v plnom rozsahu schválené, realizovala oba experimenty vo Fínsku a viedla medzinárodný kolektív, ktorý analyzoval namerané dáta. V tomto kontexte by som rád uviedol, že nielen nás, jadrových fyzikov, veľmi teší, že podpora medzinárodnej vedeckej spolupráce sa objavila v programovom vyhlásení vlády," uzavrel Venhart.
"Znamená to, že veľmi neochotne sa menia jeden na druhý a preferujú zmenu na podobný tvar," uviedol vedúci výskumného projektu Martin Venhart z Fyzikálneho ústavu SAV. V nestabilných atómových jadrách, ktoré študovali, zistili, že existuje stav, ktorý sa mení na dva úplne rozličné tvary so zhruba rovnakou pravdepodobnosťou. "Vysvetlenie je, že tento stav je príkladom takzvanej Schroedingerovej mačky, teda sa s určitou pravdepodobnosťou vyskytuje v jednom alebo druhom tvare. Až keď sa naň 'pozrú' detektory žiarenia, vyberie si, v akom tvare sa nám ukáže," vysvetlil Venhart.
Vedci z mnohých inštitúcií zo štyroch kontinentov sveta realizovali experimentálnu časť práce v cyklotrónovom laboratóriu Univerzity v Jyväskylä vo Fínsku. Celkovo bolo potrebných 24 dní meracieho času na cyklotróne, rozdelených na dve kampane. Jedna hodina práce urýchľovača a celej podpornej infraštruktúry stojí niekoľko tisíc eur. Merací čas je prideľovaný súťažným spôsobom na základe predložených návrhov. "Finálne rozhodnutie o pridelení, respektíve zamietnutí je v rukách medzinárodného panelu. Skupina z Fyzikálneho ústavu SAV vypracovala a predložila oba návrhy experimentov, ktoré boli v plnom rozsahu schválené, realizovala oba experimenty vo Fínsku a viedla medzinárodný kolektív, ktorý analyzoval namerané dáta. V tomto kontexte by som rád uviedol, že nielen nás, jadrových fyzikov, veľmi teší, že podpora medzinárodnej vedeckej spolupráce sa objavila v programovom vyhlásení vlády," uzavrel Venhart.
