Bratislava 26. júla (TASR) - Svet vedy za posledné dni priniesol niekoľko zaujímavých a dôležitých správ. Malé vodné živočíchy bdeloidky pred infekciami chránia antibiotické gény prebraté od baktérií, čínska lunárna sonda našla vo vzorkách mesačnej pôdy stopy vody, žraloky pri Brazílii majú v tele až 100-násobne viac kokaínu ako iné vodné živočíchy skúmané v minulosti a poľskí potápači v Baltskom mori objavili potopenú plachetnicu z 19. storočia s nákladom fliaš šampanského, vína a minerálnej vody. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.

Niektoré malé vodné živočíchy chránia pred infekciami antibiotické gény prebraté od baktérií, uvádza nová štúdia zverejnená 18. júla vo vedeckom žurnále Nature Communications. Objav môže podľa vedcov pomôcť pri hľadaní nových druhov antibiotík.

Vedci skúmali bdeloidky, malé sladkovodné živočíchy z radu vírnikov. Zvyčajne dosahujú dĺžku iba 150 až 700 mikrometrov (m), no i tak majú hlavu, ústa, črevá, svaly a nervy ako iné živočíchy.

Bdeloidky po vystavení hubovej infekcii aktivovali stovky génov získaných od baktérií a iných mikróbov. Niektoré z nich produkovali rezistentné prostriedky, napríklad antibiotiká a iné antimikrobiálne látky, uvádza štúdia.

Čínska lunárna sonda našla vo vzorkách mesačnej pôdy stopy vody, oznámili čínski vedci. Rover Čchang-e-5 ukončil svoju misiu v roku 2020 a vrátil sa na Zem so vzorkami hornín a pôdy z Mesiaca. Vzorky "odhalili prítomnosť stopových množstiev vody", napísala skupina vedcov z čínskych univerzít v pondelkovom článku v časopise Nature Astronomy.

Infračervený detektor NASA už v roku 2020 potvrdil prítomnosť vody na Mesiaci. Vedci nedávno našli stopy vody aj nových analýzach vzoriek zo 60. a 70. rokov minulého storočia. Vzorky z Čchang-e-5 však pochádzajú z oveľa vyšších zemepisných šírok a poskytujú nové poznatky o tom, akú podobu má voda na povrchu Mesiaca, napísali čínski vedci. Vzorky naznačujú, že molekuly vody môžu v oblastiach Mesiaca vystavených slnečnému svitu pretrvávať vo forme hydratovaných solí.

Drogy vyhadzované pašerákmi do mora môžu mať podľa vedeckej hypotézy vplyv na morské živočíchy. Odhaduje sa, že vo vodách obmývajúcich Floridu, Južnú Ameriku a Latinskú Ameriku často končia tony drog.

Výskumníci z brazílskej Nadácie Oswalda Cruza z malých rybárskych lodí kúpili a otestovali 13 žralokov kanadských (Rhizoprionodon terraenovae). Tento druh celý život trávi v pobrežných vodách a je preto najpravdepodobnejšie, že ho takéto znečistenie negatívne ovplyvní.

Všetkých 13 živočíchov malo pozitívne testy na drogy, v niektorých prípadoch bola koncentrácia až 100-násobne vyššia ako v minulosti u iných vodných živočíchov, uvádzajú vedci v štúdii zverejnenej vo vedeckom žurnále Science of the Total Environment.

Tím poľských potápačov, ktorí hľadajú vraky lodí v Baltskom mori, objavil potopenú plachetnicu z 19. storočia s nákladom fliaš šampanského, vína a minerálnej vody.

Nákladná plachetnica leží na morskom dne v hĺbke 58 metrov pri švédskom ostrove Öland. Potápači v nej podľa vlastných slov "objavili poklad" v podobe fliaš šampanského, vína a minerálnej vody, ako aj porcelánu. Potápači uviedli, že videli viac ako 100 fliaš šampanského a koše s minerálnou vodou v kameninových fľašiach.

Loď sa pravdepodobne potopila v rokoch 1850 až 1876, keďže nájdené fľaše minerálnej vody značky Selters pochádzajú z tohto obdobia.

Potápači teraz dúfajú, že sa im podarí nájsť sponzora, ktorý zafinancuje preskúmanie vraku pod dohľadom švédskych archeológov.