Bratislava 20. septembra (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Superbaktérie by do roku 2050 mohli usmrtiť až 40 miliónov ľudí, slovenskí astronómovia pozorovali rozpad družice nad Tichým oceánom a bežne používané potravinárske farbivo dokáže dočasne spriehľadniť kožu a svaly. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.

Choroby spôsobené tzv. superbaktériami odolnými voči antibiotikám by v priebehu nasledujúcich 25 rokov mohli usmrtiť až 40 miliónov ľudí, uvádza sa v novej štúdii projektu Global Research on Antimicrobial Resistance (Gram), ktorý sledoval globálny vplyv superbaktérií.

Superbaktérie je označenie pre baktérie, u ktorých sa vyvinula antimikrobiálna rezistencia. Sú odolné voči antibiotikám a ostatným liekom používaným na liečbu chorôb. Medzi rokmi 1990 až 2021 zomrelo v dôsledku nakazenia superbaktériami viac ako milión ľudí.

Antimikrobiálna rezistencia je prirodzený jav, avšak nadmerné a nesprávne používanie antibiotík u ľudí a zvierat tento problém zhoršuje. Vedci preto varujú, že superbaktérie sú do budúcnosti veľkým rizikom pre verejné zdravie po celom svete.

Štúdia zverejnená v časopise Lancet uvádza, že počet úmrtí detí mladších ako päť rokov na superbaktérie za uplynulé tri desaťročia klesol o viac ako 50 percent vďaka lepším preventívnym opatreniam. Keď sa však už deti superbaktériami nakazia, ich liečba je mimoriadne náročná. Úmrtia ľudí starších ako 70 rokov sa však za rovnaké obdobie zvýšili o viac ako 80 percent.

Slovenskí vedci v rámci misie ROSIE pozorovali zánik umelej družice Cluster-Salsa v atmosfére Zeme nad Tichým oceánom. Misia Európskej vesmírnej agentúry (ESA) má za cieľ získavať poznatky o zánikoch družíc s cieľom znižovať riziká pri ich rozpade a návrate do atmosféry, a tiež minimalizovať vznik vesmírneho odpadu.

Misie sa zúčastnil Juraj Tóth z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a jeho kolega Tomáš Paulech. Obaja pôsobia na Oddelení astronómie a astrofyziky FMFI UK. Ďalšími členmi tímu boli vedci z univerzity v nemeckom Stuttgarte, z Univerzity v Južnom Queenslande v Austrálii, koordinátorom misie bola slovenská firma Astros Solutions, ktorú zastupoval Jiří Šilha.

"Zánik družice (…) sa odohrával cez deň, museli sme teda použiť a vyvinúť nový spôsob pozorovania z paluby lietadla. Pri vstupe do atmosféry vyvoláva družica podobný efekt ako meteory a svieti intenzívnym svetlom, hoci v tomto prípade ide o umelé nami zostrojené pôvodné teleso," doplnil Tóth.

Cluster zložený zo štyroch družíc strávil vo vesmíre 24 rokov, hoci jeho pôvodne očakávaná životnosť bola len dva roky. Podľa informácií ESA dlhá životnosť misie pomohla vedcom odhaliť dlhodobejšie trendy v dvoch cykloch slnečnej aktivity a pomohla k vzniku viac ako 3.600 vedeckých prác.

Bežné potravinárske farbivo dokáže dočasne spriehľadniť kožu a svaly. Postup ešte nebol vyskúšaný na ľuďoch, v prípade úspechu by však mohol pomôcť pri lokalizácii zranení či nádorov.

Štúdiu zverejnenú začiatkom septembra vo vedeckom žurnále Science vypracoval tím vedcov zo Stanfordovej univerzity, ktorý viedol doktor C'-chao Ou.

Svetlo sa pri prenikaní biologickými tkanivami do veľkej miery rozptyľuje. Dôvodom sú rôzne zložky tvoriace tkanivá, napríklad tuky alebo jadrá buniek. Každá zložka má iný index lomu svetla, čo spôsobuje jeho ohýbanie pri prechode medzi jednotlivými indexmi lomu. Tkanivá sa tak stávajú nepriehľadnými.

Tím doktora Ou pracoval s teóriou, ktorá sa na prvý pohľad môže zdať ako nezmysel. Podľa nej môžu niektoré silno absorbujúce farbivá uľahčiť prechod svetla konkrétnej vlnovej dĺžky cez kožu a iné tkanivá. Farbivá totiž menia index lomu tkanív, ktoré ich pohltili, čo umožňuje vedcom zjednotiť rôzne indexy lomu svetla a potlačiť tak jeho rozptyl.

Vedci brušnú časť myší potreli roztokom tartrazínu, syntetického citrónovožltého azofarbiva využívaného najmä v potravinárstve. Má priradený kód E 102 a využíva sa napríklad v kukuričných lupienkoch. Potretá koža sa v červenom svetle javila ako priehľadná a vedci jasne uvideli pečeň, močový mechúr a ďalšie vnútornosti. Koža po umytí farbiva opäť nadobudla prirodzenú farbu a efekt sa vytratil, uvádzajú autori štúdie.