Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 2. november 2024
< sekcia UNESCO a veda

TÝŽDEŇ VO VEDE: Parazit bojuje proti kliešťom aj komárom tigrovaným

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Parazitované kliešte hynú podľa SAV ešte pred začatím vlastnej reprodukcie.

Bratislava 2. augusta (TASR) - Svet vedy za posledné dni priniesol niekoľko zaujímavých a dôležitých správ. Vedci zo SAV využívajú na boj proti kliešťom parazitickú osičku, spolu s kolegami z Akadémie vied Českej republiky predstavili nový spôsob výroby nanocelulózy a španielski vedci bojujú proti komárom tigrovaným ich sterilizáciou. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.

Parazitická osička, Ixodiphagus hookeri, pomáha v boji proti kliešťom. Napáda rôzne druhy mäkkých a tvrdých kliešťov vrátane tých, ktoré sa vyskytujú v slovenských podmienkach. Projekt predstavuje významný krok v boji proti kliešťom a ich vektorom, pričom využíva ekologicky šetrné metódy, ktoré môžu zlepšiť verejné zdravie a ochranu zvierat.

"Osička kladie vajíčka do tiel nýmf kliešťov, pričom larvy osičiek sa živia vnútorným tkanivom hostiteľa a nacicanou krvou v tele kliešťa. Dospelé jedince sa prehryzú von z tela napadnutej nymfy, čím usmrtia svojho hostiteľa. Tento proces zabraňuje reprodukcii parazitovaných kliešťov, čo robí z Ixodiphagus hookeri vhodného kandidáta pre biologickú kontrolu kliešťov," priblížila parazitologička Veronika Blažeková z Parazitologického ústavu SAV.

Výskum preukázal, že parazitické osičky sa môžu podieľať na regulácii výskytu a početnosti populácií kliešťov a môžu do istej miery ovplyvňovať aj dynamiku ochorení vyvolaných kliešťami. Parazitované kliešte hynú podľa SAV ešte pred začatím vlastnej reprodukcie.

Vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) predstavili nový spôsob výroby nanocelulózy, najmenších vlákien v celulóze. Vyvinuli ho v spolupráci s Akadémiou vied Českej republiky (AV ČR). Nový spôsob rieši problémy so spotrebou energie či ekologickou udržateľnosťou. Celulóza je nevyhnutná pre výrobu papiera, textílie, potravín či liekov.

"Prinášame lacnú a ekologickú možnosť výroby nanofibrilovanej celulózy s vysokým výťažkom, bez potreby akejkoľvek enzymatickej predbežnej úpravy," povedal Gianmarco Taveri z Ústavu anorganickej chémie SAV.

Vedci SAV a AV ČR si podľa hovorkyne SAV Moniky Tinákovej dali za cieľ vytvoriť metódu, ktorou dokážu nanofibrilovanú celulózu vyrábať mechanickým rozpadom z akéhokoľvek zdroja celulózy. Môže ním byť čistá celulóza, regenerovaná celulóza, bavlna či papier. Nanocelulóza pripravená týmto spôsobom je podľa nej vhodná pre rôzne aplikácie, najmä keramických, kovových a polymérových nanokompozitov.

V laboratóriu v španielskej Valencii vedci chovajú a sterilizujú tisíce samčekov komárov tigrovaných. Vedci sa tak snažia obmedziť šírenie horúčky dengue a iných chorôb prenášaných komármi, ktorých počet narastá v dôsledku klimatickej zmeny.

Centrum pre biologickú kontrolu škodcov vo Valencii, vypúšťa každý týždeň približne 45.000 sterilizovaných samčekov, aby sa mohli páriť so samičkami, ktorých bodnutie prenáša choroby medzi ľuďmi. Takýmto spôsobom môže dôjsť k zníženiu celkovej populácie komárov.

"Je to druh, ktorý sa so zmenou klímy stáva čoraz rozšírenejším. Prostredie pre jeho vývoj je v priebehu roka priaznivé počas dlhšieho obdobia a jeho populácie sa neustále zvyšujú," povedal Vicente Dalmau z oddelenia zdravotníctva v regióne Valencia, odkiaľ pochádzajú vzorky na rozmnožovanie. Vedci tam pomocou žiarenia sterilizujú samčekov v larválnom štádiu.

Komár tigrovaný (Aedes albopictus) sa šíri v celej Európe a v súčasnosti má sebestačné populácie v 13 krajinách vrátane Španielska.