Bratislava 22. novembra (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Archeológovia našli najstaršiu keramiku na území Slovenska, inteligentné plemená psov majú v pomere k telu menšie mozgy a vrany môžu byť voči jednotlivcom nevraživé až 17 rokov. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.

Slovenským archeológom sa počas viacročného výskumu v Santovke v Levickom okrese podarilo objaviť najstaršie úlomky keramiky v regióne severne od Dunaja. Spolu s kusmi zuhoľnatených stromov sa našli v profile potoka Búr pretekajúceho tesne pod archeologickou lokalitou, uvádza na webe Archeologického ústavu SAV vedec Jozef Bátora.

Slovenským archeológom pomáhali pri analýze nálezov aj odborníci z Ústavu geologických vied a Ústavu botaniky a zoológie Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. "Vyhotovená rádiokarbónová analýza ukázala, že keramiku zhotovili už lovci a zberači v závere mezolitu, teda strednej doby kamennej, a to 5800 rokov pred naším letopočtom. Ukázalo sa, že objavená keramika je o 300 rokov staršia, ako doteraz známa najstaršia neolitická keramika severne od Dunaja," skonštatoval Bátora.

Podľa jeho slov ide o mimoriadne významný objav, pretože nádoby vytvorili pravekí lovci, ktorí ešte nežili ako poľnohospodári usadlým spôsobom života na jednom mieste, ale kočovali z miesta na miesto. Nádoby slúžili na varenie a vypaľovali ich pri 600 stupňoch Celzia na otvorenom ohni, pretože pece na keramiku sa objavili až o niekoľko storočí neskôr.

Väčší mozog v pomere k telu neznamená automaticky múdrejšieho psa. Pri divo žijúcich cicavcoch zvyčajne platí, že čím je mozog v pomere k telu väčší, tým sú inteligentnejšie. U psov domácich však platí presný opak.

Výskumníci v rámci štúdie odmerali objem 1682 lebiek dospelých psov 172 plemien uložených v Prírodovedeckom múzeu vo švajčiarskom Berne. Následne vypočítali relatívny intrakraniálny objem – pomer veľkosti ich mozgu k telu. Do výskumu zahrnuli aj 14 behaviorálnych znakov z dotazníka C-BARQ, najpoužívanejšieho štandardizovaného dotazníka na meranie trénovateľnosti, vyžadovania pozornosti, agresivity a iných vlastností psích plemien.

Zo štúdie vyplynulo, že väčšie plemená s menším relatívnym intrakraniálnym objemom sú lepšie trénovateľné.

Menšie plemená s vyšším relatívnym intrakraniálnym objemom vykazujú vyššiu mieru bojazlivosti, agresivity, separačnej úzkosti a vyžadovania pozornosti. Dôvodom je rozdielna vnútorná stavba mozgu veľkých a malých plemien.

Kľúčom k porozumeniu výsledkom štúdie je prostredie, v ktorom psy žijú. Psy totiž nežijú v divočine, ale v prostredí vytvorenom človekom a sú výsledkom zámerného a cieľavedomého vývoja zo strany ľudí.

Vrany krátkozobé zo Severnej Ameriky môžu byť voči jednotlivcom nevraživé až 17 rokov.

Vtáky sú inteligentnejšie, ako si mnohí ľudia uvedomujú. Profesor John Marzluff z Washingtonskej univerzity (UW) v Seattli tvrdí, že vrany sú po inteligenčnej stránke vlastne lietajúce opice a ich (ne)priateľskosť závisí od toho, čo človek danej vrane alebo niektorej jej kamarátke urobil.

V roku 2006 začal štúdiu, v rámci ktorej odchytil, okrúžkoval a po krátkom "väznení" bezpečne vypustil sedem vrán. Mal pritom na sebe masku zakrývajúcu celú hlavu. Nasledujúcich päť rokov spolu s ďalšími vedcami kŕmil vrany v areáli univerzity – niekedy v maske použitej pri odchyte a krúžkovaní vrán.

Maska vyvolala podráždené krákanie 47 z 53 vrán, čo je výrazne viac ako sedem pôvodne odchytených vrán. Podľa vedcov ide o dôkaz horizontálneho šírenia informácie, teda jej odovzdania od jednej vrany druhej.

Podráždené krákanie na osoby v maske dosiahlo vrchol v roku 2013 a odvtedy postupne upadalo. Úplne ustalo až v roku 2023, teda 17 rokov po prvotnom odchyte.

Vrany krátkozobé vo voľnej prírode zvyčajne žijú sedem až osem rokov. Negatívne reakcie na masku aj po takom dlhom čase sú dôkazom, že u vrán sa informácie nešíria iba horizontálne medzi členmi kŕdľa, ale aj vertikálne z rodiča na mláďa.