Bratislava 15. decembra (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Dievča objavilo počas prechádzky kamennú sekerku, českí vedci chcú výskumom čuchu novorodencov zlepšiť úspešnosť dojčenia a samec vráskavca pri honbe za samicami preplával tri oceány. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.

Osemročné dievča objavilo počas prechádzky so psom v Košolnej (okres Trnava) na ornici pravekú kamennú sekerku. Spolu s otcom nález nafotili, zaznamenali jeho súradnice a informovali Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Trnava.

"Nález z Košolnej podľa tvaru pochádza najskôr z rozvinutého neolitu (piate tisícročie pred n. l.)," priblížil Matúš Sládok z KPÚ Trnava. Sekerky tohto druhu bývali vsadené do drevenej alebo parohovej násady (poriska) a pripevnené šnúrou z rastlinných vlákien alebo zvieracích šliach. Používali sa najmä na stínanie a opracovávanie dreva. Brúsená industria je typická pre mladšiu kamennú dobu a neskorú kamennú dobu.

"Takéto hladké sekerky sa vyrábali štiepaním kameňa vhodného tvaru iným kameňom (otĺkačom) do polotovaru, ktorý sa ďalej brúsil o kamenné podložky až do vytvorenia požadovaného tvaru. Otĺkače a podložky museli byť aspoň z rovnako tvrdej horniny ako kameň, z ktorého sa vyrábala sekerka. Takto vyrobeným sekerkám hovoríme brúsené a spolu s inými brúsenými nástrojmi sú súčasťou brúsenej industrie," doplnil Sládok.

Sekerka bude umiestnená v Západoslovenskom múzeu v Trnave.

Českí vedci z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej (PřF UK) v Prahe budú spolu s ďalšími kolegami v novom medzinárodnom výskume zisťovať, aký význam má čuch novorodencov pri úspešnom začiatku a udržaní dojčenia. Jedným z plánovaných výsledkov projektu naplánovaného na osem rokov sú aj odporúčania, ktoré by mali úspešnosť dojčenia zlepšiť.

Predchádzajúce štúdie ukázali, že vôňa pŕs je pre deti príťažlivá a napomáha tomu, aby sa k prsníku prisali. Novorodenci sa k nemu podľa vedcov orientujú na základe vône mleziva, ktorá sa čiastočne prekrýva s vôňou amniotickej tekutiny či materského mlieka.

Hlavným cieľom projektu je podľa neho identifikovať chemické látky, ktoré sú za vôňu prsníka zodpovedné. Ich zmes potom bude možné môcť syntetizovať a aplikovať napríklad matkám, ktorým sa dojčenie nedarí naštartovať.

Okrem českého tímu sa do projektu zapoja aj vedci zo Škótska, Francúzska, Nemecka, Poľska, Japonska a Bolívie.

Samec vráskavca prekonal viac než 13.000 kilometrov naprieč tromi rôznymi oceánmi zrejme preto, aby sa mohol rozmnožiť, uvádza nová štúdia.

Predchádzajúcim výskumom sa zistilo, že vráskavce dlhoplutvé dokážu precestovať dlhé vzdialenosti. Zvyčajne však migrujú po dobre predvídateľných trasách z chladných polárnych vôd do teplých tropických vôd, nový objav bol preto pre vedcov o to väčším prekvapením.

Medzinárodný tím vedcov analyzoval zábery z obrazovej databázy Happywhale. Na obrázkoch z rokov 2013 a 2022 objavil toho istého dospelého samca, jeho totožnosť potvrdil na základe unikátneho súboru rýh na jeho chvoste, ktorý zdvíhal nad hladinu oceánu. Zábery však vznikli na miestach vzdialených od seba približne 13.046 kilometrov – v Tichom oceáne pri pobreží Kolumbie a pri pobreží Zanzibaru na východe Afriky.

Samec počas cesty zrejme narazil na niekoľko skupín vráskavcov, spáril sa s niektorými samicami a putoval ďalej, čo podľa autorov štúdie podporuje teóriu, že dôvodom putovania mohlo byť hľadanie partneriek. Druhým dôvodom mohlo byť pátranie po nových zdrojoch obživy, ktoré si vynútila klimatická zmena.

Výsledky štúdie tak môžu byť dôkazom väčšej flexibility migrácie veľrýb ako bola známa z predchádzajúceho výskumu, dodávajú vedci.