Vymieranie druhov patrí medzi bežné súčasti života na Zemi.
Autor TASR
Bratislava 3. januára (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Ak vymrú ľudia, ďalšiu civilizáciu môžu vybudovať chobotnice, sonda Parker Solar Probe pracuje po oblete Slnka normálne a v Spojenom kráľovstve objavili "dinosauriu diaľnicu". TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.
Ak by odrazu vymizli ľudia, ďalším druhom schopným vybudovať civilizáciu by podľa vedcov mohli byť chobotnice, pretože sú inteligentné, dokážu používať nástroje a sú schopné žiť v spoločenstvách.
Vymieranie druhov patrí medzi bežné súčasti života na Zemi. Zmeny životného prostredia, činnosť iných druhov, ale aj prírodné katastrofy spôsobujú, že druhy vymierajú prakticky neustále a na ich miesto nastupujú nové druhy. Okrem postupného vymierania druhov však z času na čas nastane masové vymieranie zvyčajne spôsobené práve prírodnými katastrofami. Vedci doteraz na základe fosílnych dôkazov identifikovali päť takýchto udalostí – posledným bolo masové vymieranie druhov pred 66 miliónmi rokov, pri ktorom z povrchu našej planéty zmizli aj dinosaury.
Podľa vedcov v súčasnosti prebieha šieste masové vymieranie. Tentoraz ho však nespustila žiadna prírodná katastrofa, ale aktivita jedného konkrétneho druhu – človeka. Tá však môže spôsobiť i vyhynutie samotných ľudí.
Biológ Tim Coulson, ktorý na Oxfordskej univerzite skúma ekológiu a evolúciu, považuje za jedného z kandidátov na dominantný druh planéty chobotnice. Na jednej strane pripúšťa, že existuje množstvo scenárov, pri ktorých chobotnice planétu neovládnu, na druhej strane však uvádza, že disponujú množstvom predností, ktoré by im to mohli umožniť.
Jednou z výhod chobotníc je ich inteligencia. Existujú záznamy a dôkazy o tom, že dokážu používať nástroje.
Ďalšou výhodou chobotníc je podľa Coulsona ich obratnosť, ktorá im umožňuje jemne a presne manipulovať s predmetmi. Nemajú však chrbticu, preto by podľa biológa zrejme zakladali mestá vo vode.
Najväčšou prekážkou ovládnutia planéty chobotnicami by mohla byť ich nespoločenskosť. Chobotnice majú povesť samotárov a neštítia sa ani kanibalizmu, hoci niektoré druhy chobotníc žijú v skupinách. Na vybudovanie miest by preto museli byť výrazne spoločenskejšie, uvádza Peter Godfrey-Smith z Univerzity v Sydney.
Sonda Parker Solar Probe pracuje po dokončení rekordne blízkeho obletu Slnka normálne, uviedol americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Prevádzkový tím misie v Laboratóriu aplikovanej fyziky (APL), ktoré na projekte spolupracuje s Univerzitou Johnsa Hopkinsa, zachytil signál rádiového majáku sondy v noci na piatok.
Sonda 24. decembra preletela okolo Slnka vo vzdialenosti iba 6,1 milióna kilometrov od jeho povrchu, čím vstúpila do vonkajšej vrstvy slnečnej atmosféry zvanej koróna. Dostala sa tak k Slnku bližšie ako akákoľvek iná sonda, upozornil Reuters.
Sonda sa pohybuje rýchlosťou približne 692.000 kilometrov za hodinu a odolávala teplotám až 982 stupňov Celzia, uvádza webová stránka NASA.
Tepelný štít sondy je taký účinný, že jej vnútorné prístroje zostávajú pri skúmaní koróny takmer na úrovni izbovej teploty – približne 29 stupňov Celzia, píše AFP.
Výskumníci objavili takmer 200 dinosaurích stôp v lome Dewars Farm v grófstve Oxfordshire v južnej Británii. Stopy z obdobia strednej jury majú 166 miliónov rokov a odborníci ich nazvali "dinosauria diaľnica".
"Tieto stopy ponúkajú výnimočný pohľad do života dinosaurov, odhaľujú detaily o ich pohybe, interakciách a tropickom prostredí, ktoré obývali," povedala profesorka mikropaleontológie z Birgminghamskej univerzity Kirsty Edgarová.
Cez leto sa viac ako sto vedcov z Oxfordskej a Birminghamskej univerzity, študentov a dobrovoľníkov zapojilo do vykopávok v lome a objavili päť rôznych skupín stôp.
Štyri z nich podľa vedcov vytvorili bylinožravé dinosaury s dlhým krkom (sauropody). Domnievajú sa, že konkrétne išlo o Centiosaura s dĺžkou až 18 metrov. Piatu skupinu vytvoril mäsožravý Megalosaurus, ktorého charakterizovali trojprsté nohy s pazúrmi. V roku 1824 ho vedci pomenovali a opísali ako prvého dinosaura.
Stopy oboch druhov sa na jednom mieste križovali, čo vyvoláva otázku, či a ako sa oba typy navzájom ovplyvňovali.
Ak by odrazu vymizli ľudia, ďalším druhom schopným vybudovať civilizáciu by podľa vedcov mohli byť chobotnice, pretože sú inteligentné, dokážu používať nástroje a sú schopné žiť v spoločenstvách.
Vymieranie druhov patrí medzi bežné súčasti života na Zemi. Zmeny životného prostredia, činnosť iných druhov, ale aj prírodné katastrofy spôsobujú, že druhy vymierajú prakticky neustále a na ich miesto nastupujú nové druhy. Okrem postupného vymierania druhov však z času na čas nastane masové vymieranie zvyčajne spôsobené práve prírodnými katastrofami. Vedci doteraz na základe fosílnych dôkazov identifikovali päť takýchto udalostí – posledným bolo masové vymieranie druhov pred 66 miliónmi rokov, pri ktorom z povrchu našej planéty zmizli aj dinosaury.
Podľa vedcov v súčasnosti prebieha šieste masové vymieranie. Tentoraz ho však nespustila žiadna prírodná katastrofa, ale aktivita jedného konkrétneho druhu – človeka. Tá však môže spôsobiť i vyhynutie samotných ľudí.
Biológ Tim Coulson, ktorý na Oxfordskej univerzite skúma ekológiu a evolúciu, považuje za jedného z kandidátov na dominantný druh planéty chobotnice. Na jednej strane pripúšťa, že existuje množstvo scenárov, pri ktorých chobotnice planétu neovládnu, na druhej strane však uvádza, že disponujú množstvom predností, ktoré by im to mohli umožniť.
Jednou z výhod chobotníc je ich inteligencia. Existujú záznamy a dôkazy o tom, že dokážu používať nástroje.
Ďalšou výhodou chobotníc je podľa Coulsona ich obratnosť, ktorá im umožňuje jemne a presne manipulovať s predmetmi. Nemajú však chrbticu, preto by podľa biológa zrejme zakladali mestá vo vode.
Najväčšou prekážkou ovládnutia planéty chobotnicami by mohla byť ich nespoločenskosť. Chobotnice majú povesť samotárov a neštítia sa ani kanibalizmu, hoci niektoré druhy chobotníc žijú v skupinách. Na vybudovanie miest by preto museli byť výrazne spoločenskejšie, uvádza Peter Godfrey-Smith z Univerzity v Sydney.
Sonda Parker Solar Probe pracuje po dokončení rekordne blízkeho obletu Slnka normálne, uviedol americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Prevádzkový tím misie v Laboratóriu aplikovanej fyziky (APL), ktoré na projekte spolupracuje s Univerzitou Johnsa Hopkinsa, zachytil signál rádiového majáku sondy v noci na piatok.
Sonda 24. decembra preletela okolo Slnka vo vzdialenosti iba 6,1 milióna kilometrov od jeho povrchu, čím vstúpila do vonkajšej vrstvy slnečnej atmosféry zvanej koróna. Dostala sa tak k Slnku bližšie ako akákoľvek iná sonda, upozornil Reuters.
Sonda sa pohybuje rýchlosťou približne 692.000 kilometrov za hodinu a odolávala teplotám až 982 stupňov Celzia, uvádza webová stránka NASA.
Tepelný štít sondy je taký účinný, že jej vnútorné prístroje zostávajú pri skúmaní koróny takmer na úrovni izbovej teploty – približne 29 stupňov Celzia, píše AFP.
Výskumníci objavili takmer 200 dinosaurích stôp v lome Dewars Farm v grófstve Oxfordshire v južnej Británii. Stopy z obdobia strednej jury majú 166 miliónov rokov a odborníci ich nazvali "dinosauria diaľnica".
"Tieto stopy ponúkajú výnimočný pohľad do života dinosaurov, odhaľujú detaily o ich pohybe, interakciách a tropickom prostredí, ktoré obývali," povedala profesorka mikropaleontológie z Birgminghamskej univerzity Kirsty Edgarová.
Cez leto sa viac ako sto vedcov z Oxfordskej a Birminghamskej univerzity, študentov a dobrovoľníkov zapojilo do vykopávok v lome a objavili päť rôznych skupín stôp.
Štyri z nich podľa vedcov vytvorili bylinožravé dinosaury s dlhým krkom (sauropody). Domnievajú sa, že konkrétne išlo o Centiosaura s dĺžkou až 18 metrov. Piatu skupinu vytvoril mäsožravý Megalosaurus, ktorého charakterizovali trojprsté nohy s pazúrmi. V roku 1824 ho vedci pomenovali a opísali ako prvého dinosaura.
Stopy oboch druhov sa na jednom mieste križovali, čo vyvoláva otázku, či a ako sa oba typy navzájom ovplyvňovali.