Bratislava 21. júna (TASR) - Svet vedy za posledné dni priniesol niekoľko zaujímavých a dôležitých správ. Archeológovia v Česku pri budúcej D35 objavili najdlhšiu pravekú mohylu v Európe, spravodajstvo vytvorené pomocou AI vyvoláva u väčšiny ľudí podozrenie a počet rysov španielskych desaťnásobne stúpol a už im nehrozí vyhynutie. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.

Archeológovia pri výskume na stavbe budúcej diaľnice D35 pri Hradci Králové objavili zrejme najdlhšiu pravekú mohylu v Európe. Meria 190 metrov a vznikla pred približne 6000 rokmi. V pondelok to uviedla Univerzita Hradec Králové (UHK), ktorej akademici na výskume spolupracujú.

Takzvanú dlhú mohylu z doby kamennej archeológovia objavili na rozhraní katastrov obcí Dlouhé Dvory a Lípa. "Skúmaná stavba pochádza zo štvrtého tisícročia pred naším letopočtom a predstavuje jednu z prvých pohrebných pamiatok v Európe. Svojou dĺžkou okolo 190 metrov nemá medzi podobnými stavbami obdobu," uviedla univerzita.



Podľa Petra Krištufa z katedry archeológie Filozofickej fakulty UHK zatiaľ neboli podobné mohyly vo východných Čechách spoľahlivo doložené. "Skúmaný exemplár navyše predstavuje najdlhšiu pravekú mohylu nielen v našom regióne, ale pravdepodobne v celej Európe," zdôraznil význam nálezu.

Využitie umelej inteligencie (AI) pri tvorbe spravodajstva a dezinformácií vyvoláva vo svete znepokojenie, uvádza nová správa RISJ.

Výročnú správu Digital News Report v pondelok zverejnil Inštitút Reuters na výskum žurnalizmu (RISJ). Obsahuje výsledky prieskumu vykonaného na vzorke viac než 100.000 ľudí zo 47 krajín sveta a predstavuje problémy, ktoré musia prekonávať spravodajské médiá.

Jedným zo skúmaných problémov sú aj nástroje generatívnej umelej inteligencie (GenAI) od technologických gigantov ako Google alebo OpenAI. Redakcie venujúce sa spravodajstvu na celom svete sa musia vyrovnávať s touto novou výzvou a jej schopnosťou vytvárať rôzne informačné súhrny, ktorá znižuje množstvo premávky na spravodajských weboch.

Výskumníci oslovili po 2000 ľudí v USA a Spojenom kráľovstve. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že používatelia sú voči spravodajstvu vytvorenému umelou inteligenciou podozrievaví najmä pri citlivých témach, ako je politika. Spravodajstvu vytvorenému AI plne nedôveruje 52 percent respondentov v USA a 63 percent v Spojenom kráľovstve. Z odpovedí respondentov však zároveň vyplynulo, že ak by novinári používali AI iba na uľahčenie si práce, nepovažovali by to za výraznú prekážku.

Populácia dospelých jedincov rysa španielskeho sa od začiatku tohto tisícročia zvýšila viac než desaťnásobne a týmto šelmám už nehrozí bezprostredné vyhynutie. Vyplýva to zo štvrtkového rozhodnutia Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN).

Podľa IUCN žilo v roku 2001 vo voľnej prírode Pyrenejského polostrova iba 62 dospelých jedincov tohto druhu mačkovitej šelmy. V roku 2022 sa ich počet zvýšil na 648 a v súčasnosti už presahuje 2000. IUCN už vo svojom červenom zozname zmenila stupeň ohrozenia rysa z "ohrozený" na zraniteľný.

Francisco Javier Salcedo Ortiz, koordinátor projektu LIFE Lynx-Connect, ktorý viedol záchranu rysa španielskeho, označil toto zvýšenie populácie za "dosiaľ najväčší nárast u mačkovitého druhu dosiahnutý ochranárskym úsilím". Vyzdvihol úsilie širokého spektra osôb zapojených do záchrany rysa: vlastníkov pôdy, poľnohospodárov, poľovníkov i Európskej únie, ktorá poskytla finančnú a logistickú podporu.