Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 5. október 2024Meniny má Viera
< sekcia UNESCO a veda

TÝŽDEŇ VO VEDE: Pátranie po asteroidoch a fosília dravca

Ilustračná snímka. Foto: TASR Pavol Zachar

Väčšina fosílií prvých štvornožcov pochádza z horúcich prehistorických uhoľných močiarov pozdĺž rovníka v dnešnej Severnej Amerike a Európe.

Bratislava 5. júla (TASR) - Svet vedy za posledné dni priniesol niekoľko zaujímavých a dôležitých správ. Pátranie po asteroidoch, odchov mláďaťa ohrozeného tapíra stredoamerického a objav dravca podobného salamandre spred éry dinosaurov. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.

Zlepšiť informovanosť o asteroidoch a o vesmíre všeobecne je jedným z cieľov Medzinárodného dňa asteroidov, ktorý si odborná a laická verejnosť pripomína každoročne 30. júna. Cieľom celosvetovej kampane je informovať verejnosť o asteroidoch, o rizikách spojených s ich dopadom a tiež o opatreniach na elimináciu tohto nebezpečenstva, uviedla na sociálnych sieťach Aarti Holla-Maini, riaditeľka úradu OSN pre vesmírne záležitosti. "Často počujeme hovoriť odborníkov, že musíme nájsť asteroid skôr, než on nájde nás," povedala Holla-Maini.

Asteroidy sú vesmírne telesá menšie než klasické planéty a no väčšie než meteoroidy. Spravidla sa takto označujú objekty väčšie než jeden meter. Najväčším a najznámejším takýmto telesom je trpasličia planéta Pluto, do roku 2006 považovaná za planétu.

Pojmom asteroid sa označujú predovšetkým planétky obiehajúce okolo Slnka, najčastejšie medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera. Tento priestor sa nazýva aj Hlavný pás asteroidov. Predpokladá sa, že obsahuje až do 1,9 milióna telies s priemerom väčším než jeden kilometer. Telies s menším rozmermi tu môžu byť aj milióny.

Medzinárodným dňom asteroidov sa stal 30. jún, pretože práve 30. júna 1908 explodoval vo výške päť až 10 kilometrov nad povrchom Zeme tzv. Tunguzský meteor, teleso s priemerom 50 až 60 metrov. Pri príležitosti Medzinárodného dňa asteroidov sa koná množstvo sprievodných vedeckých a osvetových podujatí či prednášok, ktoré záujemcovia môžu sledovať aj "online" na internete.

V zoologickej záhrade v americkom San Diegu sa narodilo mláďa ohrozeného tapíra stredoamerického. Mláďa postupne začína chodiť a objavuje výbeh, ktorý okrem svojej matky Luny zdieľa aj s kapybarami.

ZOO požiadala verejnosť o pomoc pri výbere mena pre novorodenú samičku. Tapíry sú primárne nočné živočíchy, ZOO preto ponúkla na výber štyri možnosti a tri z nich súvisia s Mesiacom: Hayetzi, čo v mayčine znamená "mesačná kvapka", Ixchel, meno mayskej bohyne mesiaca, Melancia, čo v portugalčine znamená "červený melón", a Soona, čo v otomčine, jazyku kmeňa Otomí, znamená "Measiac".

Tapír stredoamerický (Tapirus bairdii) je bylinožravý nepárnokopytník z čeľade tapírovitých a najväčší druh amerického tapíra. Má charakteristický predĺžený nos pripomínajúci chobot a môže dorásť do dĺžky až dvoch metrov a dosiahnuť hmotnosť až 400 kilogramov. Obýva územie Latinskej Ameriky a Mexika, vyhľadáva vlhké miesta, napríklad močiare a mangrovové lesy. Tapír rozširuje semená rastlín, preto zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní lesa. Na zástupcov tohto druhu možno naraziť v nadmorských výškach do 3600 metrov nad morom.

Vedci v stredu predstavili fosíliu obrovskej salamandrovitej šelmy s ostrými tesákmi, ktorá vládla vodám ešte pred príchodom prvých dinosaurov.

Dravec pravdepodobne používal svoju širokú, plochú hlavu a predné zuby na nasávanie a chrúmanie nič netušiacej koristi, uviedli vedci. Jeho lebka bola dlhá zhruba 60 centimetrov. Tvor mal dĺžku približne 2,5 metra a existoval 40 miliónov rokov pred vývojom dinosaurov.

Objavené boli najmenej štyri neúplné fosílne exempláre vrátane fragmentov lebky a takmer kompletnej chrbtice, dopĺňa denník The Guardian. Štúdiu o pravekom živočíchovi s označením Gaiasia jennyae uverejnili vo vedeckom časopise Nature.

Vedci už dlho skúmajú takýchto dávnych dravcov s cieľom osvetliť pôvod tetrapódov - štvornohých stavovcov, ktoré vyliezli na súš s prstami namiesto plutiev a vyvinuli sa na obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce vrátane človeka.

Väčšina fosílií prvých štvornožcov pochádza z horúcich prehistorických uhoľných močiarov pozdĺž rovníka v dnešnej Severnej Amerike a Európe.