Schopnosť hojiť sa bez jaziev je typická pre embryá, ktoré sú dokonca schopné zregenerovať i chýbajúce časti tela.
Autor TASR
Bratislava 4. októbra (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Dočasné bunky objavené českými vedcami dokážu hojiť rany bez jaziev, vyše 3500-ročný hrob ukrýval najstarší syr na svete a umelá inteligencia hľadá už schválené lieky s potenciálom zabrať na vzácne ochorenia. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.
Prítomnosť regeneračných iniciačných buniek (RIC) dokáže zaistiť zhojenie rán bez jaziev, uvádza nová štúdia publikovaná českými vedcami.
Schopnosť hojiť sa bez jaziev je typická pre embryá, ktoré sú dokonca schopné zregenerovať i chýbajúce časti tela. Schopnosť hojenia bez jaziev majú aj ešte nenarodené deti, lekári ju využívajú tak, že niektoré korekčné operácie vykonávajú ešte v tele matky. Rozhodujúcim faktorom pri prežití a správnom vývoji je pravdepodobne rýchlosť uzatvorenia, uvádza AV ČR v tlačovej správe.
Ľudské telo neskôr schopnosť hojiť sa bez jaziev stráca a na mieste rán jazvy ostávajú. Objavenie príčiny, možnosť obnovy hojenia bez jaziev a schopnosť regenerácie stratených častí tela sú v súčasnosti veľmi atraktívnou oblasťou moderného zdravotníctva.
Vhodným výskumným objektom sú pre schopnosť rýchlej regenerácie chvosta žubrienky žiab pazúrnatky vodnej (Xenopus laevis) v raných štádiách vývinu. Počas vývinu túto schopnosť na niekoľko dní stratia a neskôr ju opäť získajú, preto sú ideálnym modelom pre štúdium hojenia.
Približne 3500-ročný hrob z bronzovej doby objavený na severozápade Číny obsahoval najstarší známy syr na svete. Syr bol rozprestretý na tele múmie.
Archeológovia hrob odkryli ešte v roku 2003 počas vykopávok na archeologickej lokalite Cintorín Siao-che (Xiaohe Cemetery) označovanej aj Ördekova nekropola. Lokalita leží v púšti Taklamakan, ktorá tvorí súčasť Tarimskej panvy v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang na severozápade Číny.
Vykopávky v minulosti odhalili množstvo veľmi dobre zachovaných tiel. Spôsobilo to suché púštne podnebie, ktoré mnohé z nich prirodzene vysušilo a mumifikovalo. Prispelo aj k zachovaniu syra, ktorý v podobe bielej tuhej hmoty ležal okolo krku mumifikovanej ženy. Vedci hmotu pôvodne považovali za časti šperkov. Skutočnosť odhalila až analýza vzoriek vykonaná 21 rokov po vykopávkach, ktorá zistila aj jeho druh – kefírový syr obsahujúci kozie a kravské mlieko.
"Bežný (kefírový) syr je mäkký, tu to však neplatí. Premenil sa na suchý, hustý a tvrdý prach," vyhlásila paleogenetička Čchiao-mej Fu z Čínskej akadémie vied v Pekingu pre televíziu NBC News. Na otázku televízie, či je syr ešte jedlý a či by ho ochutnala, reagovala jednoznačne: "Ani náhodou".
Model umelej inteligencie (AI) vyhľadáva už schválené lieky s potenciálom zabrať aj na vzácne ochorenia, pre ktoré zatiaľ nie je dostupná liečba.
Celosvetovo existujú tisíce vzácnych a nediagnostikovaných ochorení. Hoci každé z nich jednotlivo postihuje iba malý počet ľudí, všetky spoločne sa týkajú približne 300 miliónov ľudí po celom svete, čím výrazne ovplyvňujú ľudskú spoločnosť i ekonomiku.
V Spojených štátoch však zatiaľ existujú lieky schválené americkým Úradom pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) iba pre päť až sedem percent takýchto ochorení. Mnohé ochorenia preto zostávajú neliečené alebo liečené nedostatočne.
Vývoj nových liekov je náročný a zdĺhavý proces. Pomôcť by mohol nový nástroj využívajúci AI zvaný TxGNN. Vedci nástroj vyvinuli špecificky na identifikáciu liekov s potenciálom zaberať na vzácne ochorenia a na ochorenia bez schválenej liečby.
Model zatiaľ odhalil takmer 8000 nových liekov (schválených FDA alebo vo fáze klinického skúšania) s potenciálom liečiť viac než 17.000 ochorení, z ktorých mnohé zatiaľ nemajú schválené žiadne lieky. Zároveň ide o dosiaľ najväčší počet ochorení, ktoré jeden model s AI dokáže zvládnuť. Výskumníci však tvrdia, že ho možno použiť aj na viac než 17.000 ochorení, s ktorými spočiatku pracoval.
Autori nástroja ho sprístupnili bezplatne a nabádajú lekárov vykonávajúcich klinické štúdie a iných vedeckých pracovníkov, aby ho aktívne využívali najmä pri hľadaní liečby ochorení, pri ktorých zatiaľ absentuje.
Prítomnosť regeneračných iniciačných buniek (RIC) dokáže zaistiť zhojenie rán bez jaziev, uvádza nová štúdia publikovaná českými vedcami.
Schopnosť hojiť sa bez jaziev je typická pre embryá, ktoré sú dokonca schopné zregenerovať i chýbajúce časti tela. Schopnosť hojenia bez jaziev majú aj ešte nenarodené deti, lekári ju využívajú tak, že niektoré korekčné operácie vykonávajú ešte v tele matky. Rozhodujúcim faktorom pri prežití a správnom vývoji je pravdepodobne rýchlosť uzatvorenia, uvádza AV ČR v tlačovej správe.
Ľudské telo neskôr schopnosť hojiť sa bez jaziev stráca a na mieste rán jazvy ostávajú. Objavenie príčiny, možnosť obnovy hojenia bez jaziev a schopnosť regenerácie stratených častí tela sú v súčasnosti veľmi atraktívnou oblasťou moderného zdravotníctva.
Vhodným výskumným objektom sú pre schopnosť rýchlej regenerácie chvosta žubrienky žiab pazúrnatky vodnej (Xenopus laevis) v raných štádiách vývinu. Počas vývinu túto schopnosť na niekoľko dní stratia a neskôr ju opäť získajú, preto sú ideálnym modelom pre štúdium hojenia.
Približne 3500-ročný hrob z bronzovej doby objavený na severozápade Číny obsahoval najstarší známy syr na svete. Syr bol rozprestretý na tele múmie.
Archeológovia hrob odkryli ešte v roku 2003 počas vykopávok na archeologickej lokalite Cintorín Siao-che (Xiaohe Cemetery) označovanej aj Ördekova nekropola. Lokalita leží v púšti Taklamakan, ktorá tvorí súčasť Tarimskej panvy v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang na severozápade Číny.
Vykopávky v minulosti odhalili množstvo veľmi dobre zachovaných tiel. Spôsobilo to suché púštne podnebie, ktoré mnohé z nich prirodzene vysušilo a mumifikovalo. Prispelo aj k zachovaniu syra, ktorý v podobe bielej tuhej hmoty ležal okolo krku mumifikovanej ženy. Vedci hmotu pôvodne považovali za časti šperkov. Skutočnosť odhalila až analýza vzoriek vykonaná 21 rokov po vykopávkach, ktorá zistila aj jeho druh – kefírový syr obsahujúci kozie a kravské mlieko.
"Bežný (kefírový) syr je mäkký, tu to však neplatí. Premenil sa na suchý, hustý a tvrdý prach," vyhlásila paleogenetička Čchiao-mej Fu z Čínskej akadémie vied v Pekingu pre televíziu NBC News. Na otázku televízie, či je syr ešte jedlý a či by ho ochutnala, reagovala jednoznačne: "Ani náhodou".
Model umelej inteligencie (AI) vyhľadáva už schválené lieky s potenciálom zabrať aj na vzácne ochorenia, pre ktoré zatiaľ nie je dostupná liečba.
Celosvetovo existujú tisíce vzácnych a nediagnostikovaných ochorení. Hoci každé z nich jednotlivo postihuje iba malý počet ľudí, všetky spoločne sa týkajú približne 300 miliónov ľudí po celom svete, čím výrazne ovplyvňujú ľudskú spoločnosť i ekonomiku.
V Spojených štátoch však zatiaľ existujú lieky schválené americkým Úradom pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) iba pre päť až sedem percent takýchto ochorení. Mnohé ochorenia preto zostávajú neliečené alebo liečené nedostatočne.
Vývoj nových liekov je náročný a zdĺhavý proces. Pomôcť by mohol nový nástroj využívajúci AI zvaný TxGNN. Vedci nástroj vyvinuli špecificky na identifikáciu liekov s potenciálom zaberať na vzácne ochorenia a na ochorenia bez schválenej liečby.
Model zatiaľ odhalil takmer 8000 nových liekov (schválených FDA alebo vo fáze klinického skúšania) s potenciálom liečiť viac než 17.000 ochorení, z ktorých mnohé zatiaľ nemajú schválené žiadne lieky. Zároveň ide o dosiaľ najväčší počet ochorení, ktoré jeden model s AI dokáže zvládnuť. Výskumníci však tvrdia, že ho možno použiť aj na viac než 17.000 ochorení, s ktorými spočiatku pracoval.
Autori nástroja ho sprístupnili bezplatne a nabádajú lekárov vykonávajúcich klinické štúdie a iných vedeckých pracovníkov, aby ho aktívne využívali najmä pri hľadaní liečby ochorení, pri ktorých zatiaľ absentuje.