Bratislava 1. novembra (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Nové antibiotikum núti baktériu zničiť samu seba, ľudia negatívne hodnotia príbehy, ktoré považujú za dielo AI a nové čínske lunárne tehly môžu položiť základ kolonizácie Mesiaca. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.

Vedci vyvinuli nové antibiotikum, ktoré núti bakteriálne bunky ničiť samy seba.

"Väčšina antibiotík nejaký proces brzdí, náš postup však narúša to, ako je proces regulovaný. Umožňuje nám to vyvíjať novú triedu zlúčenín, pri ktorých dúfame, že sa nám ich podarí raz dostať do klinickej praxe," vyhlásil Dr. Walid A. Houry z Torontskej univerzity.

Nové antibiotikum cieli na prirodzene sa vyskytujúci enzým, proteolytickú podjednotku kazeínolytickej peptidázy (ClpP), ktorý rozkladá staré alebo chybné proteíny a zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní dobrého stavu buniek. Nová zlúčenina však tento "upratovací" enzým rozbehne naplno a on začne rozkladať aj bielkoviny, ktoré rozkladať nemá. Bunku nakoniec zničí zvnútra.

Tento nový prístup k antibiotikám má veľký potenciál pri liečbe bakteriálnych infekcií, ako je zápal mozgových blán (meningitída) alebo kvapavka (gonorea), dodáva Houry.

Ľudia negatívne hodnotia príbehy, ktoré považujú za dielo umelej inteligencie (AI), dokonca aj v prípadoch, keď je ich autorom človek.

"Ľudia nemajú radi predstavu, že nejaký príbeh písala AI, a nezáleží na tom, či ho naozaj aj napísala. AI je dobrá v písaní konzistentných, logických a koherentných vecí. Pri písaní pútavých príbehov je však stále horšia ako ľudia," uviedol Haoran "Chris" Chu z Floridskej univerzity.

Vedci skúmali dva základné vzájomne protikladné prvky rozprávania – protiargumentáciu (rozoberanie príbehu) a pútavosť. Účastníkom štúdie dali prečítať dve verzie toho istého príbehu – jednu napísal človek, druhú ChatGPT. Účastníci štúdie potom hodnotili mieru zaujatia príbehom.

Niekedy boli príbehy označené správne, teda príbeh ľudského autora bol označený ako napísaný človekom, príbeh ChatGPT ako príbeh od AI. Niekedy však výskumníci označenia zámerne vymenili, takže napríklad príbeh ľudského autora dostal označenie "od AI".

Účastníci hodnotili presvedčivosť príbehov od AI na vyššej alebo rovnakej úrovni ako presvedčivosť príbehov ľudských autorov, neboli však také pútavé a nedokázali čitateľov tak vtiahnuť do sveta príbehu ako príbehy od ľudí. Autori štúdie sa domnievajú, že k presvedčivosti príbehov prispieva jazyková vyspelosť a logická koherencia umelej inteligencie. Chýbajúcu presvedčivosť pripisujú na vrub chýbajúcej životnej skúsenosti a kreativity.

"AI nepíše tak dobre ako majster pera. Pre ľudí, ako sú hollywoodski scenáristi, je to dobrá správa – aspoň nateraz," konštatoval Chu.

Čínski vedci vyvíjajú tehly na stavbu základne na Mesiaci. Vyrábajú ich spekaním päťzložkového materiálu podobného mesačnej pôde. Ten sa zahreje na vysokú teplotu, ktorá je však nižšia ako jeho teplota tavenia, a jeho častice sa tak spoja. Spekajú sa tri razy, čo vedcom prináša cenné poznatky, ktoré využijú v budúcnosti pri stavbe na Mesiaci.

Hustota mesačných tehiel je rovnaká ako hustota bežných červených alebo betónových tehiel, sú však trojnásobne odolnejšie.

Lunárny povrch je nehostinným a extrémnym prostredím. Mesiac nemá atmosféru, ktorá by ho chránila ako v prípade Zeme. Teploty vo dne stúpajú na 180 stupňov Celzia, v noci klesajú až na mínus 190 stupňov Celzia. Absencia atmosféry zároveň znamená, že povrch Mesiaca je neustále pod paľbou nielen škodlivého žiarenia, ale aj mikrometeoritov, ktoré v zemskej atmosfére zhoria. Povrchom Mesiaca navyše otriasajú časté mesiacotrasenia. Akékoľvek budovy, ktoré na ňom vyrastú, preto musia všetkým týmto extrémom odolať.

"Najviac nás zaujímajú mechanické a tepelné vlastnosti materiálu vrátane radiačného odporu a schopností udržať a izolovať teplo," ozrejmil Čou. Uvedené vlastnosti sú veľmi dôležité pre stavby vybudované v prostredí bez atmosféry, píše Interstellar News.