Bratislava 25. októbra (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Mačky si dokážu spojiť ľudské slová s obrazmi, chôdza v dávkach spaľuje viac energie ako chôdza rovnomerným tempom a pravidelné vystavovanie sa svetlu v noci zvyšuje riziko úmrtia. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.
Mačky si dokážu spojiť ľudské slová s obrázkami, tvrdí štúdia štvorice vedcov z japonskej Univerzity Azabu. Skúmala 31 mačiek domácich (Felis catus), pri ktorých zisťovala, či si dokážu bez odmeny spojiť obrázky s hovorenými ľudskými slovami. Použili na to test využívajúci krátke animácie pôvodne vyvinutý na výskum slovných asociácií u detí.
Výskumníci mačkám k animáciám na displeji opakovane prehrávali nezmyselné slovo. Každej mačke pustili dve rôzne animácie, každú s iným slovom – žlté slnko sprevádzalo slovo "keraru", modrý mrak zase "parumo". Animácie sa prehrávali dokola, až kým mačky neodvrátili pohľad. Neskôr sprievodné slová navzájom prehodili – žlté slnko sprevádzalo slovo "parumo", modrý mrak zase "keraru".
Mačka.Foto: TASR- Daniel Stehlík
Výsledky pozorovaní ukázali, že mačky animácie sledovali dlhšie než prvý raz, niektorým sa dokonca roztiahli zreničky. Predĺženie pozorovania a dilatácia zreníc dokazujú, že mačky zámena slov zmiatla.
Chôdza v krátkych intenzívnych dávkach dokáže na rovnakej vzdialenosti spáliť približne o 20 až 60 percent viac energie ako chôdza rovnomerným tempom.
Tím vedcov z Milánskej univerzity v Taliansku skúmal spotrebu kyslíka skupiny dobrovoľníkov, ktorí kráčali na bežeckých trenažéroch alebo chodili po schodoch. Všimli si, že údaje o vynaloženej energii a spotrebovanom kyslíku zvyčajne odrážajú aktivity vykonávané v metabolicky ustálenom stave, ktorý nastane, až keď aktivita prebieha istý čas.
Položili si preto otázku, či a ako sa údaje zmenia, ak testované subjekty nebudú cvičiť kontinuálne, ale aktivitu viackrát zastavia a opäť začnú. Desať dobrovoľníkov preto počas rôznych časových intervalov kráčalo po bežeckom trenažéri alebo chodilo po schodisku. Dĺžka intervalu cvičenia sa menila od desiatich sekúnd po štyri minúty, počas cvičenia mali nasadené masky na meranie spotreby kyslíka a energie.
Výskumníci zistili, že dobrovoľníci pri opakovanom zastavovaní a rozbiehaní sa na rovnakej vzdialenosti spotrebovali o 20 až 60 percent viac energie ako pri dlhodobej aktivite vykonávanej rovnomerným tempom. Vysvetľujú to tým, že telo spotrebúva viac energie, keď sa rozbieha, ako keď už dosiahne stabilné tempo – ako motor auta, ktorý spotrebúva viac paliva pri zrýchľovaní ako pri udržiavaní stabilnej rýchlosti.
Ľudí, ktorí sa pravidelne vystavujú dlhému pôsobeniu svetla v noci a cez deň sú zas v tme, ohrozuje vyššie riziko úmrtia.
Predchádzajúci výskum zistil, že pravidelné narušenia cirkadiánneho rytmu môže spôsobiť množstvo zdravotných problémov vrátane nárastu rizika predčasnej smrti.
Medzinárodný tím vedcov tvorený biológmi, zdravotníkmi a odborníkmi na spánok z USA, Spojeného kráľovstva a Austrálie preto skúmal vplyv svetla na cirkadiánne režimy ľudí, ktorí pravidelne bdejú v noci, a tiež riziko predčasnej smrti, ktoré im hrozí.
Cirkadiánny rytmus je biorytmus, teda kolísanie aktivity a bdelosti najčastejšie podľa obdobia dňa, mesiaca alebo roka. Má periódu približne 20 až 28 hodín.
Výskumníci použili údaje z archívu medicínskych údajov UK Biobank. Skúmali mortalitu 88.905 subjektov, väčšinou belochov starších ako 62 rokov, sledovaných osem rokov, ich vystavenie svetlu počas noci a tme počas dňa. Vo vzorke odhalili 3750 osôb, 798 z nich trpelo kardiologickými problémami. Zároveň objavili spojenie medzi vystavovaním sa svetlu v noci a rizikom predčasnej smrti – najzreteľnejšie bolo u ľudí trpiacich kardiologickými problémami.
Autori štúdie preto odporúčajú udržiavať tmu v noci a nadránom, keď je cirkadiánny rytmus najnáchylnejší na narušenie, a ak je to možné, vystavovať sa počas dňa čo najväčšiemu množstvu svetla.
