Bratislava 19. júla (TASR) - Svet vedy za posledné dni priniesol niekoľko zaujímavých a dôležitých správ. Českí vedci ako prví na svete zobrazili živý chromozóm, znečistený vzduch viac škodí včelám a užitočnému hmyzu ako škodcom, v Česku objavili 7000-ročnú poľnohospodársku osadu a astronauti možno už čoskoro budú môcť piť vlastný prefiltrovaný moč, TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.

Českým vedcom sa ako prvým na svete podarilo zobraziť živý chromozóm. Odhalenie jeho povrchovej štruktúry podľa nich môže v budúcnosti ovplyvniť napríklad medicínu alebo poľnohospodárstvo, už teraz je však zásadným vylepšením pre vedeckú obec.

O odhalenie nanoštruktúry chromozómov sa roky neúspešne pokúšali vedecké tímy z celého sveta. Až metóda A-ESEM odhalila, že povrch chromozómu, ktorý v priebehu delenia buniek skondenzoval do valčekovitých útvarov, je posiaty početnými výbežkami chromatínových vlákien. Navyše je podľa vedcov veľmi pravdepodobné, že sa im podarilo zobraziť aj nepatrné nukleozómy, na ktorých je ako na cievkach navinutá molekula DNA.

Doteraz sa na priestorové zobrazenie štruktúry materiálov s veľmi vysokým rozlíšením používala rastrovacia elektrónová mikroskopia (SEM), pri ktorej sa vzorky pozorujú vo vákuu. Musia preto prejsť úpravami, ktoré však môžu poškodiť ich štruktúru, čo vylučuje ich pozorovanie v prirodzenom stave. Nová metóda, ktorú vyvinuli českí vedci, podľa nich umožňuje skúmať prakticky všetky živé vzorky a tiež ich dynamické zmeny.

Včely a iný užitočný hmyz trpí znečistením vzduchu viac ako škodcovia ohrozujúci poľnohospodárske plodiny, uvádza nová štúdia.

Vedci z Univerzity v Readingu sa rozhodli analyzovať údaje zo 120 vedeckých štúdií, aby porozumeli reakcii 40 rôznych druhov hmyzu z 19 krajín sveta na škodliviny, ako je ozón, oxidy dusíka, oxid siričitý alebo pevné častice v ovzduší.

Skúmaním zistili, že efektivita opeľovačov vystavených znečistenému vzduchu klesla až o 39 percent, bylinožravé vošky však výrazne neovplyvnil. Medzi opeľovače patria včely, motýle a niektoré druhy nočných motýľov.

Výsledky skúmania vedci zverejnili vo vedeckom žurnále Nature Communications.

Najškodlivejšou látkou pre užitočný hmyz bol podľa štúdie ozón – užitočný hmyz pripravil až o 35 percent schopnosti vykonávať svoju úlohu v ekosystéme. Vážne škody napáchala už nízka dávka ozónu nepresahujúca bezpečnú úroveň stanovenú platnými predpismi pre kvalitu vzduchu. Výrazný negatívny vplyv mali aj oxidy dusíka.

Archeológovia neďaleko mesta Kutná Hora objavili dokonale zachované stopy osady neolitických poľnohospodárov staré 7000 rokov.

Osadu objavili počas výkopových prác v obci Dobřeň ležiacej približne osem kilometrov od mesta Kutná Hora v Stredočeskom kraji. Objav je unikátny tým, že osadu počas tisícov rokov neprekryli ďalšie vrstvy osídlenia, jej stopy sa preto zachovali v dokonalom stave vrátane pôdorysov štyroch dlhých domov. Dôvodom možno bola poloha osady – vznikla totiž na samom okraji úrodnej oblasti, uvádza AÚ AV ČR.

"Vo vyšších nadmorských výškach, teda zhruba nad 400 m. n. m., sa sídla z tohto obdobia objavujú iba zriedka. Zrejme aj vďaka tomu sa osada zachovala a neprekryli ju mladšie stavby," vysvetľuje Daniel Pilař z AÚ AV ČR v Prahe, ktorý lokalitu skúmal.

Ľudia sa v tomto období neživili iba poľnohospodárstvom, ale aj lovom, chovom dobytka a zberom. Nepoznali pluh, pôdu obrábali iba drevenými nástrojmi. Napriek tomu sa im darilo a postupne sa rozšírili do väčšiny Európy.

Nové zariadenie môže astronautom počas výstupov do vesmíru už čoskoro umožniť piť vlastný prefiltrovaný moč, uvádza nová štúdia.

Výstupy do vesmíru z paluby Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) sú náročné aj bez toho, aby astronauti museli riešiť svoje telesné potreby. Vedci preto pracujú na novom riešení zachytávania moču astronautov a jeho recyklácie na pitnú vodu.

NASA od 80. rokov počas výstupov do vesmíru zachytáva a skladuje moč používa jednorazovú plienku označovanú ako "maximálne absorbčný odev" (MAG). Výstupy do vesmíru však môžu trvať až osem hodín, MAG preto môže spôsobovať nielen nepohodlie, ale aj podráždenie kože či rôzne infekcie. MAG tiež znemožňuje recykláciu moču na vodu, astronauti preto musia so sebou niesť približne litrové vrecko na pitie.

Riešením by mohlo byť zariadenie, ktoré vedci popísali v štúdii zverejnenej 12. júla vo vedeckom žurnále Frontiers in Space Technology. Ide o ľahký systém na zachytávanie a filtrovanie moču schopný prefiltrovať približne pol litra tekutiny za päť minút.