Paríž 5. mája (TASR) - Vyše 600 novinárov a pracovníkov médií bolo zabitých v priebehu posledných desiatich rokov, čo predstavuje v priemere jedno úmrtie týždenne. Neobjasnených zostalo deväť z desiatich prípadov všetkých druhov násilia voči predstaviteľom médií. Uvádza to vo svojej správe o médiách, prístupu k informáciám a slobode prejavu Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). TASR o tom informoval George C. Papagiannis, šéf oddelenia UNESCO pre vonkajšie vzťahy.

UNESCO aktívne podporuje bezpečnosť novinárov a ďalších pracovníkov médií a domnieva sa, že by nemali pracovať pod hrozbou násilia a mala by im byť zabezpečená názorová sloboda.

S cieľom dosiahnuť, aby sa zastavilo zastrašovanie, ohrozovanie a dokonca i zabíjanie pracovníkov médií, zvolala výkonná rada OSN ešte v apríli 2012 schôdzu. Na nej spolu s UNESCO účastníci schválili prvý Akčný plán OSN o bezpečnosti novinárov a riešení problematiky beztrestnosti - prvú spoločnú snahu, ktorú odvtedy na riešenie týchto otázok presadzujú.

Plán bol v rokoch 2013-2014 realizovaný v štyroch pilotných krajinách - Nepále, Pakistane, Južnom Sudáne a Iraku. V rámci iniciatívy však prebehli aj aktivity v ďalších krajinách - najmä v Tunisku, Libanone, Líbyi, Jemene, Jordánsku a Maroku.

Jedným z najdôležitejších úspechov tohto akčného plánu je zvýšenie povedomia o bezpečnosti novinárov medzi najrôznejšími zainteresovanými skupinami, ako aj v medzinárodnom spoločenstve.

UNESCO sa o takúto pozornosť zaslúžilo najrôznejšími spôsobmi, napríklad organizovaním celosvetových podujatí na Svetový deň slobody tlače (WPDF, 3. mája), Svetový deň rozhlasu (13. novembra) a Medzinárodný deň za ukončenie beztrestnosti za zločiny proti novinárom (IDEI, 2. novembra).

Popri tejto činnosti však UNESCO vykonáva aj rozsiahly prieskum pomocou Novinárskych bezpečnostných indikátorov (JSI) - nezávislého nástroja, ktorý zhromažďuje informácie o bezpečnosti novinárov a beztrestnosti.

V rámci konkrétnych projektov v tejto oblasti novinárskej bezpečnosti podporilo UNESCO napríklad zriadenie monitorovacích mediálnych výborov v Južnom Sudáne, v dôsledku ktorých vznikla na internete diskusná platforma umožňujúca zainteresovaným diskutovať o riešení problematiky a následne spolupracovať.

V Iraku zase organizácia v rámci zlepšovania bezpečnosti mediálnych pracovníkov pomohla nadviazať dialóg medzi hlavnými orgánmi a políciou. Konkrétne kroky na zvýšenie bezpečnosti novinárov prijali politickí činitelia aj v Pakistane, a to zriadením špeciálneho útvaru - Pakistanskej komisie pre médiá - na ministerstve informácií, vysielania a národného dedičstva. Komisia zaznamenáva a bojuje s hrozbami voči mediálnym pracovníkom.

Implementácia Akčného plánu je však dlhodobým procesom, nie jednou aktivitou, ktorej úspech je možné dosiahnuť len prostredníctvom komplexného prístupu a riešení na globálnej, regionálnej i národnej úrovni.

Prostredníctvom ďalšieho programu UNESCO - Informácie pre všetkých (IFAP) -, v ktorom má svoje zastúpenie aj Slovensko, sa vlády na celom svete zaviazali využiť nové možnosti, aké ponúka takzvaný informačný vek. Prostredníctvom lepšieho prístupu k informáciám by tak chceli vytvoriť spravodlivejšiu spoločnosť.

IFAP úzko spolupracuje s rôznymi medzivládnymi a mimovládnymi organizáciami, ako aj so stálym programom UNESCO v oblasti komunikácie a informácií. Celkovým cieľom programu IFAP je pomôcť členským štátom UNESCO implementovať a rozvíjať informačnú politiku vo svete, ktorý čoraz viac využíva informačné a komunikačné technológie.

Na dosiahnutie tohto cieľa zameriava IFAP svoje úsilie na päť najdôležitejších priorít. Tie zastrešuje pojmami ako informačný rozvoj, informačná gramotnosť, uchovávanie informácií, informačná etika, informačná dostupnosť a viacjazyčnosť.

Generálna riaditeľka UNESCO Irina Bokovová navštívi 5.-8.mája Slovensko. Počas návštevy sa stretne s najvyššími ústavnými činiteľmi a prezrie si viaceré lokality UNESCO na strednom a východnom Slovensku.