Ocenenie nadväzuje na úspech z roku 2016, keď bol dokument o biosférickej rezervácii Poľana vyhlásený za najlepší zahraničný dokumentárny film na festivale v Los Angeles.
Autor TASR
Bratislava 16. februára (TASR) - Riaditeľka Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) biosférickej rezervácie Poľana Vladimíra Fabriciusová sa stala víťazkou prestížnej Ceny Michela Batissa za rok 2017, ktorá je udeľovaná najlepším svetovým manažérom biosférických rezervácií UNESCO. Ocenenie nadväzuje na úspech z roku 2016, keď bol dokument o biosférickej rezervácii Poľana vyhlásený za najlepší zahraničný dokumentárny film na festivale v Los Angeles.
O víťazke Ceny Michela Batissa rozhodla Medzinárodná koordinačná rada Programu MAB (Man and Biosphere, Človek a Biosféra) na svojom januárovom zasadnutí. Cena bude slávnostne odovzdaná v sídle UNESCO v júni 2017.
Program MAB funguje v rámci UNESCO od počiatku 70. rokov a aktuálne eviduje UNESCO 669 biosférických rezervácií v 120 krajinách sveta. Štyri z nich sú na území SR - Slovenský kras (od roku 1977), Poľana (1990), Východné Karpaty (1992) a Vysoké Tatry (1992). Program sa zaoberá harmonickým a aktívnym vzťahom človeka s prírodným prostredím a v súčasnosti zohráva kľúčovú úlohu v rámci skúmania klimatických zmien a implementácie rozvojovej agendy.
Správu Poľany UNESCO oceňuje ako nasledovaniahodný príklad trvalo udržateľného riadenia rezervácií s pozitívnym dosahom na rozvoj krajiny a na socioekonomický rozvoj v lokalite. Poľana je príkladom tvorivej snahy o sprostredkovanie hodnôt programu MAB súčasníkom a zároveň o zachovanie biologickej rozmanitosti pre budúce generácie. Cena Michela Batissa taktiež oceňuje využitie emblému UNESCO pre posilnenie trvalo udržateľného cestovného ruchu v biosférickej rezervácii.
O víťazke Ceny Michela Batissa rozhodla Medzinárodná koordinačná rada Programu MAB (Man and Biosphere, Človek a Biosféra) na svojom januárovom zasadnutí. Cena bude slávnostne odovzdaná v sídle UNESCO v júni 2017.
Program MAB funguje v rámci UNESCO od počiatku 70. rokov a aktuálne eviduje UNESCO 669 biosférických rezervácií v 120 krajinách sveta. Štyri z nich sú na území SR - Slovenský kras (od roku 1977), Poľana (1990), Východné Karpaty (1992) a Vysoké Tatry (1992). Program sa zaoberá harmonickým a aktívnym vzťahom človeka s prírodným prostredím a v súčasnosti zohráva kľúčovú úlohu v rámci skúmania klimatických zmien a implementácie rozvojovej agendy.
Správu Poľany UNESCO oceňuje ako nasledovaniahodný príklad trvalo udržateľného riadenia rezervácií s pozitívnym dosahom na rozvoj krajiny a na socioekonomický rozvoj v lokalite. Poľana je príkladom tvorivej snahy o sprostredkovanie hodnôt programu MAB súčasníkom a zároveň o zachovanie biologickej rozmanitosti pre budúce generácie. Cena Michela Batissa taktiež oceňuje využitie emblému UNESCO pre posilnenie trvalo udržateľného cestovného ruchu v biosférickej rezervácii.