Nová Sedlica 7. mája (TASR) – Odborníci z UNESCO vidia v Národnom parku (NP) Poloniny veľký potenciál pre rozvoj turizmu. V troch lokalitách Karpatského bukového pralesa by už preto na jeseň mal štartovať mikroprojekt, ktorý by prispel k rastu ekonomickej budúcnosti tohto regiónu.

Ako pre TASR uviedol pri príležitosti návštevy expertov v lokalitách Karpatských bukových pralesov britský odborník na manažment prírodných pamiatok UNESCO James Rebanks, miestne obyvateľstvo si uvedomuje hodnotu územia a má záujem o to, aby ju udržali a naplno využívali ako všade inde na svete k svojmu vlastnému profitu z udržateľného turizmu. "Som tu na to, aby som im poradil, ako priniesť novú ekonomickú budúcnosť do tohto regiónu, ktorá je podľa mňa založená predovšetkým na nových formách turizmu, čo by mohlo priniesť týmto ľuďom nový príjem, a tak by im to mohlo priniesť zisk nielen z lesníctva, ale aj z iných foriem podnikania," vysvetlil. Potenciál vidí v sprievodcovstve, gastronómii, ubytovaní napr. priamo u domáceho obyvateľstva či poskytovaní doplnkových služieb, ako je safari. "Myslím si, že v konečnom dôsledku im toto bude generovať ešte viac udržateľných príjmov ako samotné príjmy z lesníctva, ale, samozrejme, celý tento proces je potrebné naštartovať," doplnil.

Podľa jeho ďalších slov sa takéto vidiecke komunity nezmenia samé. "Nemôžeme očakávať, že ony a život v nich sa bude prispôsobovať trhovému hospodárstvu," priblížil s tým, že si uvedomuje, že budú potrebovať pomoc zvonka, tiež finančnú podporu. "Nemyslím si, že je pochopiteľné, že práve NP Poloniny má najmenej turistov zo všetkých národných parkov na Slovensku. Tiež si nemyslím, že my sme tu preto, aby sme hovorili ľuďom, čo majú robiť, pretože tí ľudia poznajú vlastné územie a väčšinou tie najlepšie nápady prichádzajú priamo zdola alebo z komunity," spomenul. Ľudia by podľa neho mali využiť aj historický a kultúrny potenciál. Turistov totiž zaujíma rozprávanie o rôznych miestach či udalostiach. Spomenul príbehy o lese či vojnové udalosti, ktoré toto územie výrazne ovplyvnili.

Rebanks tvrdí, že je potrebné zabezpečiť propagáciu na celom svete. Všetky jednotlivé aktivity je nutné zabaliť do jedného balíka a tento celý propagovať v New Yorku, Londýne, Paríži, Moskve a inde. Je presvedčený, že práve ľudia z veľkých miest by mohli mať záujem o toto pokojné a mierumilovné prostredie.

Hlavný špecialista UNESCO pre program Svetové dedičstvo a udržateľný cestovný ruch Peter DeBrine pre TASR uviedol, že chcú v prvom rade spojiť ľudí, ktorí budú mať nejakú víziu, pretože uvedené mikroprojekty budú len prvým krokom. "Myslím si, že toto, čo tu máte na Slovensku, je zhruba na úrovni pokojne Yellowstonského parku alebo Machu Picchu alebo Tádž Mahal," skonštatoval. Podľa neho je dobré, že je územie súčasťou svetového dedičstva UNESCO a práve miestni by mali byť právom hrdí na tento fakt. "Pretože táto značka, povedzme si pravdu, predáva," dodal. Turistom v tejto oblasti je nutné podľa jeho slov ponúknuť špeciálnu skúsenosť, ktorá sa bude líšiť od iných. "Pretože v cestovnom ruchu je konkurencia naozaj veľmi veľká. Stačí sa len pozrieť do Poľska či na Ukrajinu, tam to majú na podobnom území oveľa lepšie rozbehnuté," doplnil.

Ako pre TASR uviedla stála delegátka SR pri UNESCO v Paríži veľvyslankyňa Klára Novotná, dôvodom návštevy expertov a poskytnutej pomoci je to, že investori majú obavy ísť do projektu, ktorý sa možno nebude zhodovať so záväzkami vyplývajúcimi z dohovoru o ochrane pamiatok, ktoré spadajú pod UNESCO. "A keď to robíme od začiatku až do konca s certifikátom alebo s asistenciou ľudí, ktorí sú si vedomí všetkých obmedzení, ktoré vyplývajú z konvencie, ale aj všetkých výhod a príkladov, ako to svet robí, tam už bude reálny predpoklad, že to, čo sa naprojektuje a odfinancuje, bude prinášať aj zisky a nebude v rozpore s dohovorovými záväzkami," vysvetlila.