Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
To je myšlienka, ktorú si z medzinárodného kurzu zameraného na manažment svetových lokalít UNESCO odniesol zástupca Slovenska, Juraj Švajda.
Autor TASR
Bratislava 22. júna (TASR) - Podobne ako pri ochrane prírody aj pri ochrane kultúrnych hodnôt dochádza k zmene paradigmy. Ochrana pred ľuďmi sa mení na ochranu pre ľudí a skôr než na objekty a hodnoty sa pozornosť začína sústreďovať na obyvateľstvo. To je myšlienka, ktorú si z medzinárodného kurzu zameraného na manažment svetových lokalít UNESCO odniesol zástupca Slovenska, vysokoškolský učiteľ Katedry biológie a ekológie Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici Juraj Švajda.
"Diskusie v rámci tohto medzinárodného stretnutia by mohli slúžiť ako inšpirácia pre väčšiu zaangažovanosť miestneho a pôvodného obyvateľstva pri ochrane území," uviedol Švajda na margo seminára, ktorý sa konal v dňoch 6. až 16. júna v nórskom meste Roros. Pri implementovaní uvedených zmien by preto podľa Švajdu mohli byť podobné kurzy vzdelávacou platformou aj pre slovenských manažérov, ktorí sa starajú o lokality svetového dedičstva v SR.
V priebehu kurzu sa odborníci venovali téme prepojenia prírody a kultúry v procese manažovania UNESCO lokalít. "Bolo zaujímavé, v kontexte problémov týkajúcich sa Karpatských bukových pralesov, sledovať výzvy, s ktorými prichádzajú do kontaktu manažéri v iných územiach - napr. Čínsky múr, Nórske západné fjordy, Viktóriine vodopády v Zambii alebo peruánske Machu Picchu," povedal Švajda.
Kurz pozostával zo štyroch modulov zameraných na koncepciu manažovania sektora ochrany prírody a kultúry a na praktiky posilňujúce manažment a ochranu území. Jeho súčasťou bola aj prípadová štúdia pozostávajúca z návštevy národného parku Femundsmarka a prehliadka lokalít patriacich do svetového dedičstva, vrátane dotknutých samospráv. Medzinárodný kurz zameraný na prepájanie prírody a kultúry pri manažmente lokalít svetového dedičstva UNESCO zorganizovala Svetová únia ochrany prírody (IUCN), spolu s Medzinárodným centrom pre štúdium obnovy a zachovania kultúrneho dedičstva (ICCROM), vďaka finančnej podpore nórskeho Ministerstva klímy a životného prostredia a švajčiarskeho Federálneho úradu pre kultúru.
"Diskusie v rámci tohto medzinárodného stretnutia by mohli slúžiť ako inšpirácia pre väčšiu zaangažovanosť miestneho a pôvodného obyvateľstva pri ochrane území," uviedol Švajda na margo seminára, ktorý sa konal v dňoch 6. až 16. júna v nórskom meste Roros. Pri implementovaní uvedených zmien by preto podľa Švajdu mohli byť podobné kurzy vzdelávacou platformou aj pre slovenských manažérov, ktorí sa starajú o lokality svetového dedičstva v SR.
V priebehu kurzu sa odborníci venovali téme prepojenia prírody a kultúry v procese manažovania UNESCO lokalít. "Bolo zaujímavé, v kontexte problémov týkajúcich sa Karpatských bukových pralesov, sledovať výzvy, s ktorými prichádzajú do kontaktu manažéri v iných územiach - napr. Čínsky múr, Nórske západné fjordy, Viktóriine vodopády v Zambii alebo peruánske Machu Picchu," povedal Švajda.
Kurz pozostával zo štyroch modulov zameraných na koncepciu manažovania sektora ochrany prírody a kultúry a na praktiky posilňujúce manažment a ochranu území. Jeho súčasťou bola aj prípadová štúdia pozostávajúca z návštevy národného parku Femundsmarka a prehliadka lokalít patriacich do svetového dedičstva, vrátane dotknutých samospráv. Medzinárodný kurz zameraný na prepájanie prírody a kultúry pri manažmente lokalít svetového dedičstva UNESCO zorganizovala Svetová únia ochrany prírody (IUCN), spolu s Medzinárodným centrom pre štúdium obnovy a zachovania kultúrneho dedičstva (ICCROM), vďaka finančnej podpore nórskeho Ministerstva klímy a životného prostredia a švajčiarskeho Federálneho úradu pre kultúru.
