Zvolen/Banská Štiavnica 22. apríla (TASR) - Nielen tradičná výučba, ale aj špecifické aktivity, ktoré prispievajú k šíreniu a zvyšovaniu ekologického vedomia, sú náplňou vzdelávania Katedry UNESCO pre trvalo-udržateľný rozvoj a ekologické vedomie pri Fakulte ekológie Technickej univerzity (TU) vo Zvolene so sídlom v Banskej Štiavnici. Jediná katedra svojho druhu pôsobí na Slovensku už vyše dvoch desaťročí.

Za jej vznikom stojí niekdajší minister životného prostredia, dnes vedúci katedry László Miklós. Založená bola na vtedy mladej Fakulte ekológie a environmentalistiky TU.

"Katedra napriek mnohým ťažkostiam vyvíjala veľmi intenzívnu a významnú činnosť. Všetky jej aktivity mali priamy, prípadne sprostredkovaný súvis s programom UNITWIN/UNESCO-Chairs," hovorí Miklós. Nešlo teda o tradičnú výučbu, ale najmä o špecifické aktivity, ktoré prispievajú k šíreniu a zvyšovaniu ekologického vedomia. "Prvé roky neboli zamerané na výučbu, ale práve na tieto špecifické, mimoškolské činnosti," približuje ďalej.

Uvedené aktivity boli v práci Katedry dominantné od roku 1994 do roku 2006, keď Katedra sídlila v Banskej Štiavnici. Po odsťahovaní Fakulty ekológie a environmentalistiky do Zvolena sa tieto činnosti utlmili a katedra sa musela sústrediť na základné univerzitné činnosti, a to na výučbu, publikačnú a vedecko-výskumnú činnosť.

Katedra od roku 2006 garantuje študijný program Environmentálny manažment v rámci študijného odboru 4.3.3 Environmentálny manažment, najskôr len v bakalárskom, od roku 2010 aj v inžinierskom stupni vysokoškolského štúdia. Program je jednoznačne orientovaný na hlavné zameranie Katedry, trvalo-udržateľný rozvoj. Je to prierezový program integrujúci poznatky z oblasti prírodných, technických a spoločenských vied.

Okrem tradičnej priamej výučby formou prednášok sa dáva veľký dôraz aj na nové formy – na výučbu cez terénne kurzy a projekty, na ktorých študenti pracujú individuálne alebo po skupinách. "Vychovávame tak environmentálnych manažérov, to znamená riadiacich pracovníkov do sféry životného prostredia," podotýka Miklós. Každý rok absolvuje štúdium od 20 do 40 mladých ľudí.

Dôležitou úlohou katedry je dnes vedecká činnosť. Do roku 2015 katedra riešila štyri medzinárodné a 16 národných vedeckých projektov a výskumných úloh. Najvýznamnejším vedeckým podujatím katedry bola pravidelne sa konajúca medzinárodná vedecká konferencia Kultúra a životné prostredie (Culture and Environment) v rokoch 1995 až 2005. V roku 2013 katedra založila novú sériu medzinárodných vedeckých stretnutí na tému trvalo-udržateľného rozvoja. Zorganizovala tiež viacero workshopov a seminárov.

Jedným z významných kritérií hodnotenia úrovne vedecko-výskumných aktivít sú výstupy z publikačnej činnosti. Členovia katedry (bolo ich maximálne šesť) sú autormi viac ako 550 publikovaných prác.

Za osobitne významný segment činnosti katedry v rámci aktivít na šírenie ekologického vedomia sa považuje organizácia špecifických pedagogických podujatí, najmä exkurzií a terénnych kurzov pre zahraničné a domáce univerzity, školy a iné subjekty. Spolu ich bolo 27. Čulé sú aj zahraničné kontakty. Vlani napríklad ukončili zaujímavý spoločný projekt s Technickou univerzitou v Budapešti, zameraný na systém, ktorý predpovedá choroby viniča. S Maďarmi spolupracovali tiež na monitorovacom a informačnom systéme na povodí Ipľa. "Aktuálne ideme realizovať projekt v rámci programu KEGA. Budeme prekladať naše učebnice do angličtiny. Potom by sme mohli realizovať aj kurzy pre zahraničných študentov", poznamenáva Miklós.

Napriek týmto úspechom katedry vidí Miklós v poslednom období aj niektoré problémy, ktoré nedovoľujú v plnej miere napĺňať myšlienky, s ktorými vstupovali do programu UNITWIN/UNESCO-Chairs. "Najväčším problémom v súčasnosti je spôsob hodnotenia vedy a výskumu a výučby. Činnosti, ktoré sú hlavnou náplňou UNESCO katedier, totiž nie sú hodnotené," hovorí. To je však problémom nielen našej katedry, ale vidím to ako najväčšie negatívum aj pre celú slovenskú vedu," dodáva.