Bratislava 28. júna TASR) – Karpatské bukové pralesy, rozkladajúce sa v Národnom parku Poloniny, na základe spoločnej nominácii Slovenskej republiky (SR) a Ukrajiny, boli pred desiatimi rokmi, 28. júna 2007 v novozélandskom meste Christchurch, zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO - najväčších svetových kultúrnych a prírodných pamiatok.

Nominácia štyroch lokalít pralesov - Národných prírodných rezervácií (NPR) Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat sa pod gesciou Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR v spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene pripravovala sedem rokov.

Zápis sa týkal cezhraničného svetového dedičstva, ktoré sa skladá z desiatich samostatných lokalít, štyri sa nachádzajú na území SR a šesť v Ukrajine. Územie sa rozkladá okolo 185-kilometrovej osi vedúcej od Rachivského masívu v Huculských Alpách, pohoria Čornohora na Ukrajine, smerom na západ, pozdĺž Poloninského hrebeňa po Bukovské a Vihorlatské vrchy na Slovensku.

O zápise tejto lokality do zoznamu UNESCO rozhodlo predovšetkým to, že svetové spoločenstvo chce ochraňovať nenarušené lokality pôvodného lesa, ktorý predstavuje vrchol prírodného ekosystému. Takto vytvoril aj záväzok pre krajiny, ako predkladateľov vynakladať úsilie i finančné zdroje na ochranu a zachovanie unikátneho prírodného prostredia.

V spomínaných pralesoch sa nachádzajú buky rekordných rozmerov. Rastú tam jedince s mimoriadnou hrúbkou a výškou kmeňov až 58 metrov. Okrem toho sa tu vyskytujú viaceré vzácne rastliny ako napríklad: bažanka trváca, skopólia kranská, zubačka žliazkatá, vrchovka alpínska či ľalia zlatohlavá.

Pralesy sú domovom pre množstvo živočíchov. Útočisko tu našli napríklad: kunka žltobruchá, mlok karpatský, užovka stromová či vretenica severská. Vtáky zastupuje tesár čierny, ďateľ bielochrbtý, muchárik červenohrdlý, bocian čierny, ale aj sova dlhochvostá. Žije tu srnčia, jelenia zver, zo šeliem rys ostrovid, vlk dravý a medveď hnedý. Ďalším z pôvodných druhov karpatskej fauny je aj zubor hrivnatý.

Výbor Svetového dedičstva UNESCO 25. júna 2011 v Paríži rozhodol o rozšírení územia spoločnej slovensko-ukrajinskej prírodnej lokality Karpatské bukové pralesy o Staré bukové lesy Nemecka.

Uvedená lokalita bola zapísaná do zoznamu pod spoločným názvom Karpatské bukové pralesy a Staré bukové lesy Nemecka. Spomínané územie, ktoré je unikátnym príkladom ekologickej a biologickej evolúcie po dobe ľadovej, zaberá na území Slovenska a Ukrajiny rozlohu 29.278 hektárov a na území Nemecka plochu 4391 hektárov.