Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Odborníci z ČAV začali pred niekoľkými rokmi skúmať, ktoré gény nesú požadované funkcie v pšenici. Pomocou genetických úprav vrátane metódy CRISPR vytvorili šesť kópií génov MLO v pšenici.
Autor TASR
Peking 11. februára (TASR) - Čínski vedci geneticky upravili pšenicu tak, aby bola odolná voči hubám. Zároveň dosahovala rovnaký rast ako jej neupravené kmene. Takto upravená obilnina by umožnila používať menej pesticídov. Vyplýva to zo štúdie, o ktorej informuje vedecký časopis Science.
Upravené kmene pšenice boli odolné voči múčnatke, ktorá pri rozšírení dokáže zničiť až 40 percent úrody na poliach.
Výskumníci z Čínskej akadémie vied (ČAV) nadviazali na predošlé výsledky svojich kolegov. Tým sa koncom minulého storočia podarilo vyšľachtiť druh jačmeňa, ktorý bol odolný voči hubám a dokázal zároveň vyprodukovať dostatočné výnosy.
Rezistenciu voči múčnatke mal vďaka zmutovanému génu s názvom MLO. Ten spôsobuje zhrubnutie bunkových stien vo chvíli, keď sa patogén snaží preniknúť do bunky.
Odborníci z ČAV začali pred niekoľkými rokmi skúmať, ktoré gény nesú požadované funkcie v pšenici. Pomocou genetických úprav vrátane metódy CRISPR vytvorili šesť kópií génov MLO v pšenici.
Vďaka takýmto úpravám môžu robiť výskumníci konkrétne zmeny v genóme v priebehu niekoľkých mesiacov. K podobným výsledkom by sa dostali aj šľachtením, to by však trvalo niekoľko rokov.
Testy podľa očakávaní ukázali, že geneticky upravená pšenica je odolná voči múčnatke. Vedcov však prekvapilo, že rástla rovnako dobre ako kontrolná vzorka neupravenej pšenice.
Pri podrobnejšom skúmaní odborníci zistili, že pri úprave náhodou odstránili aj veľký úsek DNA na jednom chromozóme. Výsledkom toho začal byť aktívnejší iný gén - TMT3. Tento gén kóduje bielkovinu podieľajúcu sa na prenose molekúl cukru. Podľa vedcov táto zmena zapríčinila to, že rastlina rastie aj naďalej normálne.
Gén TMT3 sa nachádza aj v ďalších plodinách, akými sú napríklad jahody, paprika či uhorky. Vedci by sa preto chceli ďalej zamerať na možnosti genetickej úpravy týchto plodín, ktoré sú na múčnatku taktiež náchylné. Rovnako budú testovať upravené druhy pšenice v rozsiahlejších testoch na poliach.
Obmedzovanie používania chemikálií je dôležité pre životné prostredie, no zároveň dáva lepšie možnosti farmárom z rozvojových krajín, ktorí na pesticídy nemajú peniaze.
Upravené kmene pšenice boli odolné voči múčnatke, ktorá pri rozšírení dokáže zničiť až 40 percent úrody na poliach.
Výskumníci z Čínskej akadémie vied (ČAV) nadviazali na predošlé výsledky svojich kolegov. Tým sa koncom minulého storočia podarilo vyšľachtiť druh jačmeňa, ktorý bol odolný voči hubám a dokázal zároveň vyprodukovať dostatočné výnosy.
Rezistenciu voči múčnatke mal vďaka zmutovanému génu s názvom MLO. Ten spôsobuje zhrubnutie bunkových stien vo chvíli, keď sa patogén snaží preniknúť do bunky.
Odborníci z ČAV začali pred niekoľkými rokmi skúmať, ktoré gény nesú požadované funkcie v pšenici. Pomocou genetických úprav vrátane metódy CRISPR vytvorili šesť kópií génov MLO v pšenici.
Vďaka takýmto úpravám môžu robiť výskumníci konkrétne zmeny v genóme v priebehu niekoľkých mesiacov. K podobným výsledkom by sa dostali aj šľachtením, to by však trvalo niekoľko rokov.
Testy podľa očakávaní ukázali, že geneticky upravená pšenica je odolná voči múčnatke. Vedcov však prekvapilo, že rástla rovnako dobre ako kontrolná vzorka neupravenej pšenice.
Pri podrobnejšom skúmaní odborníci zistili, že pri úprave náhodou odstránili aj veľký úsek DNA na jednom chromozóme. Výsledkom toho začal byť aktívnejší iný gén - TMT3. Tento gén kóduje bielkovinu podieľajúcu sa na prenose molekúl cukru. Podľa vedcov táto zmena zapríčinila to, že rastlina rastie aj naďalej normálne.
Gén TMT3 sa nachádza aj v ďalších plodinách, akými sú napríklad jahody, paprika či uhorky. Vedci by sa preto chceli ďalej zamerať na možnosti genetickej úpravy týchto plodín, ktoré sú na múčnatku taktiež náchylné. Rovnako budú testovať upravené druhy pšenice v rozsiahlejších testoch na poliach.
Obmedzovanie používania chemikálií je dôležité pre životné prostredie, no zároveň dáva lepšie možnosti farmárom z rozvojových krajín, ktorí na pesticídy nemajú peniaze.
