Výsledky výskumu publikované v časopise Protein Science by tak mohli pomôcť lepšie pochopiť funkcie bielkovín pri udržiavaní bunkovej rovnováhy, dlhovekosti a pri reakcii na stres.
Autor TASR
Praha 28. apríla (TASR) - Vedci z Akadémie vied Českej republiky popísali vzájomné pôsobenie bielkovín, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v procese starnutia buniek. Ich pochopenie by mohlo pomôcť pri vývoji liečiv zameraných na vyraďovanie takýchto buniek. TASR o tom informovala Eliška Zvolánková z tlačového oddelenia AV ČR.
Vedecké tímy Veroniky Obšilovej z Fyziologického ústavu AV ČR a Tomáša Obšila z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe charakterizovali vzájomné interakcie medzi transkripčnými faktormi p35 a FOXO4, ktoré bránia tomu, aby sa z normálnych buniek stali vplyvom stresu bunky nádorové. Ich pôsobenie však zvyšuje tvorbu proteínu p21, ktorý spôsobuje, že bunky sa stávajú senescentnými, teda prechádzajú do štádia starnutia.
"Senescentné bunky sa nedelia a vytvárajú sa v nich prozápalové faktory. Čím je organizmus starší, tým viac takýchto buniek obsahuje. To prispieva k vzniku rôznych ochorení a zhoršeniu celkového zdravotného stavu," vysvetlila Obšilová. Dodala, že ak sa vzájomná interakcia bielkovín naruší vhodným inhibítorom, starnúca bunka zahynie a jej miesto môže využiť nová bunka, ktorá má schopnosť delenia.
Počas výskumu vedci použili metódy magnetickej rezonancie, analytickej ultracentrifugácie a chemického zosieťovania spojeného s hmotnostnou spektometriou, čo im umožnilo preskúmať pôsobenie proteínov oveľa detailnejšie ako doteraz.
Výsledky výskumu publikované v časopise Protein Science by tak mohli pomôcť lepšie pochopiť funkcie bielkovín pri udržiavaní bunkovej rovnováhy, dlhovekosti a pri reakcii na stres.
Vedecké tímy Veroniky Obšilovej z Fyziologického ústavu AV ČR a Tomáša Obšila z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe charakterizovali vzájomné interakcie medzi transkripčnými faktormi p35 a FOXO4, ktoré bránia tomu, aby sa z normálnych buniek stali vplyvom stresu bunky nádorové. Ich pôsobenie však zvyšuje tvorbu proteínu p21, ktorý spôsobuje, že bunky sa stávajú senescentnými, teda prechádzajú do štádia starnutia.
"Senescentné bunky sa nedelia a vytvárajú sa v nich prozápalové faktory. Čím je organizmus starší, tým viac takýchto buniek obsahuje. To prispieva k vzniku rôznych ochorení a zhoršeniu celkového zdravotného stavu," vysvetlila Obšilová. Dodala, že ak sa vzájomná interakcia bielkovín naruší vhodným inhibítorom, starnúca bunka zahynie a jej miesto môže využiť nová bunka, ktorá má schopnosť delenia.
Počas výskumu vedci použili metódy magnetickej rezonancie, analytickej ultracentrifugácie a chemického zosieťovania spojeného s hmotnostnou spektometriou, čo im umožnilo preskúmať pôsobenie proteínov oveľa detailnejšie ako doteraz.
Výsledky výskumu publikované v časopise Protein Science by tak mohli pomôcť lepšie pochopiť funkcie bielkovín pri udržiavaní bunkovej rovnováhy, dlhovekosti a pri reakcii na stres.