Bratislava 9. októbra (TASR) - Medzi najvážnejšie úrazy patria ťažké popáleniny. Pokiaľ ich má pacient viac ako na 70 percentách tela, má len polovičnú šancu na prežitie. Dôkazom, že aj v podmienkach slovenského zdravotníctva možno dosiahnuť úspechy na poprednej úrovni, je Klinika popálenín a rekonštrukčnej chirurgie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava. Jej lekári dokázali zachrániť aj pacienta, ktorý mal popálených 86 percent tela.

"Pacient sa u nás liečil štyri mesiace, kým sme ho mohli prepustiť do domáceho liečenia. Samotné doliečovanie potom trvá niekoľko rokov aj mesiacov. Ale pacient bol schopný vrátiť sa do normálneho života celkom úspešne," hovorí docent Ján Koller, prednosta kliniky a hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre transplantácie tkanív a buniek. Prípadov s dobrým koncom je podľa jeho slov dosť, zachrániť sa dá asi polovica pacientov s rozsiahlymi popáleninami nad 70 percent tela. "Každý prípad je iný, dopredu nevieme, ako to dopadne, ale poznáme šance."

"Čo sa týka možnosti vyliečenia, platí, že čím je väčší rozsah, tým je väčší problém, keďže dochádza k strate kože. Ide o jeden z najdôležitejších orgánov ľudského tela. Jej hmotnosť u dospelého je okolo päť kíl a plocha okolo dva metre štvorcové," vysvetľuje docent Koller. Pacienti s ťažkými popáleninami potrebujú komplexnú starostlivosť, keďže často trpia popáleninovým šokom, zlyhaním dýchania či obehu. "Pacient vyžaduje resuscitačnú starostlivosť už od prvopočiatku, dovtedy, kým sa ten jeho stav nestabilizuje, čo trvá niekedy štyri až šesť týždňov," priblížil.

Pre liečbu závažných popálenín si na klinike pripravujú aj vlastné biologické náhrady kože. "V Centrálnej tkanivovej banke prevádzkujeme laboratórium bunkových kultúr, ktoré využíva špičkové technológie na kultiváciu viacerých druhov ľudských buniek pre účely transplantácie, ako napríklad bunky pokožky, väzivové bunky, bunky chrupavky, kostné bunky a kmeňové bunky očnej rohovky," priblížil prednosta kliniky. Okrem toho tam odoberajú, pripravujú a uskladňujú aj kožu od zomretých darcov. Náhrady kože sa využívajú v prípade jej rozsiahlej straty a nedostatku vlastnej na transplantáciu – dočasné prekrytie rozsiahlych otvorených rán.

Lekári na klinike tak vedia nahradiť stratenú pokožku, ktorá je najdôležitejšou časťou kože. Zabraňuje odparovaniu tekutín a chráni telo pred infekciami. V laboratóriu sa na tento účel kultivujú (pestujú) kožné bunky nazývané keratinocyty. "Vieme vytvoriť tenkú blanu z vlastných buniek pacienta, vieme ňou pokryť aj niekoľko tisíc centimetrov štvorcových. Nahrádza síce len pokožku, ale tá je najdôležitejšia pre trvalé prekrytie rán," povedal Koller.

Filozofiou kliniky je prísne individuálny prístup k pacientom. "Nikdy neliečime len ranu na nohe alebo inej časti tela, ale liečime vždy konkrétneho pacienta nielen s jeho konkrétnou ranou, ale zároveň aj so všetkými pridruženými ochoreniami... Je to psychicky aj fyzicky náročná tímová práca, na ktorej sa okrem lekárov podieľajú najmä sestry, ale aj celý personál kliniky, bez ktorých si to neviem predstaviť. Pritom úzko spolupracujeme s odbornými lekármi z iných odborov, ktorých ochoreniami pacient súčasne trpí," zhrnul Koller. Pri liečení rán sa na klinike podľa jeho slov okrem základných metód používaných v chirurgii a plastickej chirurgii používa aj celá škála nových inovatívnych metód i prístrojov.

Prednosta kliniky považuje ich pracovisko za jedno z popredných v Európe, čo sa týka prežívania pacientov. O metódach často prednáša aj lekárom na zahraničných kongresoch. Ako priblížil, stretáva sa tam s počudovaním kolegov, že aj pri slovenských podmienkach možno dosahovať také dobré výsledky. Kým klinika dostane za celú liečbu popáleného pacienta paušálne 4000 eur, vo viedenskej nemocnici sa na jeho starostlivosť platí 3000 eur denne.