Štiavnické Bane/Bratislava 14. mája (TASR) – Vo štvrtok 15. mája uplynie 295 rokov od narodenia fyzika, matematika, vynálezcu a astronóma svetového významu Maximiliána Hella.

Máloktorý učenec natoľko posilnil pokrokovú vedu ako práve slovenský rodák Maximilián Hell. Už počas svojho života sa zaradil medzi popredných astronómov 18. storočia. Okrem výnimočných výsledkov vedeckého bádania sa zaslúžil o vybudovanie niekoľkých hvezdární a observatórií v rôznych krajinách a mestách Európy.

Maximilián Hell sa narodil 15. mája 1720 v Štiavnických Baniach (vtedajší Windschacht) do rodiny strojmajstra a konštruktéra Mateja Kornela Hella. Vyrastal v mnohopočetnej rodine, keďže jeho otec sa druhýkrát oženil, mal dohromady až 21 súrodencov. Po gymnaziálnych štúdiách v Banskej Bystrici požiadal o prijatie do jezuitského rádu a v roku 1738 nastúpil v Trenčíne do dvojročného noviciátu. Na jeseň 1740 zložil rehoľné sľuby a o rok neskôr odišiel študovať na jezuitské kolégium do Viedne filozofiu, logiku a prírodné vedy. Po vysvätení za kňaza v roku 1750 pedagogicky pôsobil v Levoči, Banskej Bystrici a v Trnave. V roku 1752 ukončil štúdium na univerzite vo Viedni, kde bol promovaný za doktora filozofie a následne odišiel do rumunskej Kluže, kde okrem prednášania matematiky, fyziky a astronómie vybudoval hvezdáreň. Osobitnú zásluhu má Maximilián Hell aj na vybudovaní hvezdární v Trnave, Budíne a v Jágri. V roku 1755 za čias panovníčky Márie Terézie sa stal riaditeľom novozaloženého cisárskeho observatória vo Viedni a profesorom mechaniky na viedenskej univerzite. Observatórium sa pod jeho vedením stalo centrom prírodovedeckého bádania. Robil pozorovania planét, Slnka, Mesiaca a hviezd, verejné prednášky a udržiaval styky s vedeckým svetom, najmä s astronómami. Observatórium riadil celých 37 rokov.

Najväčšou udalosťou v živote Maximiliána Hella ako astronóma bola expedícia za severný polárny kruh na dánsky ostrov Vardö, kde pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk. Expedícia dosiahla vynikajúce výsledky, ktoré neskôr vedecké kruhy vysoko ocenili. Maximilián Hell potvrdil svoj predošlý objav, že Venuša nemá žiadny mesiac, na tú dobu veľmi presne vypočítal paralaxu Slnka a určil vzdialenosť Slnka od Zeme. Priekopnícke sú jeho výskumy v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa. Maximilián Hell skúmal aj morský odliv a kvadratúru kruhu. Podal obraz o prírodných pomeroch Nórska, Fínska a vôbec oblastí Severného mora – o geologickej skladbe, riekach, mori, flóre a faune, o príčinách svetielkovania mora a o hospodárskych pomeroch týchto oblastí. Zvlášť významné z jeho publikačnej činnosti sú astronomické ročenky Ephemerides Astronomicae ad meridianum Vindobonensem, ktoré až do smrti vydával od roku 1757. Uznávaný astronóm bol členom mnohých učených spoločností v Paríži (Francúzsko), Štokholme (Švédsko), Bologni (Taliansko), Kodani (Dánsko), Göttingene (Nemecko), Trondheime (Nórsko) a v Londýne (Veľká Británia). Spolupracoval s britskou Royal Society (Kráľovská spoločnosť) a v roku 1790 mu udelili Rád britskej vlády za vedecké práce.

Vedec Maximilián Hell zomrel 14. apríla 1792 na zápal pľúc, pochovaný je v Maria Enzersdorfe pri Viedni. Záujem o jeho život a dielo ožil v roku 1970, keď ho pri príležitosti 250. výročia narodenia UNESCO zaradilo do kalendára výročí významných osobností. Po tomto velikánovi svetovej astronómie je pomenovaný aj kráter na Mesiaci s priemerom 33,3 km a planétka (3727) MAXHELL. V súčasnosti nesie meno tohto významného slovenského rodáka aj Hvezdáreň a planetárium v Žiari nad Hronom. O zachovanie a šírenie povedomia o ňom sa snaží aj občianske združenie Maximilián Hell.

Zdroj: http://www.planetarium.sk/