Mys Canaveral/Bratislava 27. januára (TASR) - V kabíne kozmickej lode Apollo 1 vypukol pri simulovanom štarte 27. januára 1967 požiar. Zahynuli pni ňom všetci členovia posádky: Virgil Ivan Grissom, Edward Higgins White a Roger Chafee. V piatok uplynie od tragédie na vtedajšom Kennedyho myse (Cape Kennedy) na Floride 50 rokov. Smrť kozmonautov sa oficiálne deklarovala ako nešťastná náhoda. Znak americkej vesmírnej lode Apollo 1 Foto: www.facebook.com
Pre Rogera Chaffeea (31 rokov) to mala byť príprava na jeho prvý let do vesmíru. Veliteľ Gus Grissom (39 rokov) bol prvým Američanom, ktorý absolvoval dva lety (1961, 1965) a Edward White (35 rokov) bol prvým Američanom, ktorý vystúpil do otvoreného vesmíru (1965).
Obsahom programu Apollo Spojených štátov amerických (USA) boli pilotované lety do vesmíru. Realizoval ich americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (National Aeronautics and Space Administration - NASA). Cieľom programu bolo pristátie ľudskej posádky na Mesiaci a jej návrat na Zem. Program sa konal v období, keď vrcholili preteky medzi USA a Sovietskym zväzom o to, kto ako prvý dobyje Mesiac.
Apollo 1 mala byť prvá pilotovaná misia tohto programu. Počas skúšobného odpočítavania v kabíne umiestnenej na vrchole nosnej rakety Saturn IB zaznel výkrik: "Oheň na palube!". Tragédia bola zavŕšená o niekoľko minút. Príčinou požiaru bola zrejme chybná kabeláž – preskočila iskra a kyslíková atmosféra v kokpite sa vznietila.
Po analýze nehody došlo k prijatiu mnohých opatrení – napríklad nahradenie všetkých horľavých materiálov, zmeny v systéme otvárania vstupu do kabíny a zmeny v zložení atmosféry v kabíne v predletovej fáze. Pri 50. výročí tragédie NASA umožnila záujemcom obzrieť si uzáver kokpitu, ktorý v kabíne uväznil troch kozmonautov. Celá kapsula sa nachádza v sklade NASA.
