Nitra 8. novembra (TASR) – Archeologický ústav (AÚ) Slovenskej akadémie vied (SAV) v Nitre vo štvrtok predstavil verejnosti najnovšie výsledky svojich výskumov i metódy vedeckej práce a činnosti svojich pracovníkov. Tohtoročný deň otvorených dverí (DOD), ktorý sa na AÚ už tradične koná v rámci Týždňa vedy a techniky, bol zameraný na predstavenie materiálov, ktoré ľudia v minulosti využívali na stavbu domov a výrobu rôznych nástrojov a predmetov.

Prezentácia archeologických nálezov bola zameraná predovšetkým na tri základné materiály, ktoré vedci pri svojich výskumoch najčastejšie nachádzajú. Žiaci základných a stredných škôl, ale aj široká verejnosť sa tak mohli zoznámiť napríklad s najpoužívanejším materiálom, ktorý ľudia využívajú už od praveku. „Je to hlina, ktorá sa používala napríklad na stavbu príbytkov a, samozrejme, že ten najväčší počet hlinených nálezov, ktorý máme, tvorí keramika,“ vysvetlil riaditeľ AÚ Matej Ruttkay.

Návštevníci DOD sa mohli zoznámiť aj s najstarším materiálom, ktorý ľudstvo využíva počas celej svojej existencie. „Je to kameň. Je tu prezentovaná technológia výroby kamenných predmetov, je tu vystavená surovina, z ktorých sa vyrábali a máme vystavené aj samotné kamenné nástroje, čo deti lákalo asi najviac. Ďalší segment, ktorý predstavujeme, sú kovy, tie farebné i železo. Návštevníci sa dozvedia viac o hľadaní a ťažbe surovinových zdrojov, o výrobe kovových nástrojov i o tom, ako tieto nálezy nachádzame počas výskumu a čo všetko musíme potom spraviť pri ich rekonštrukcii a konzervácii, aby sa nám, hlavne tie železné, nerozpadali pred očami. To sú také tri hlavné okruhy, ktoré DOD na Archeologickom ústave SAV ponúka,“ vysvetlil Ruttkay.

Ako pripomenul, súčasťou podujatia sú aj na 3D tlačiarni vytlačené ukážky zrekonštruovaných budov, stavieb, ale i hrobov z rôznych období. „Chceme, aby si deti uvedomili, že keď chcel niekto postaviť dom alebo opevnenie, musel na to použiť určitý materiál. Okrem toho, im ukazujeme aj to, že ak nejaký dom postavený z hliny a dreva v minulosti zhorel, nám z neho zostal iba kus spálenej hliny. Vďaka nej ale vieme spraviť rekonštrukciu, ako tá stavba mohla vyzerať, či ako sa stavala. Pretože v tej spálenej hline zostalo otlačených a zachytených toľko detailov, že vieme zistiť, akým spôsobom boli spájané drevá, ako bola vytváraná konštrukcia domu a tie technológie výstavby vieme následne rekonštruovať,“ dodal Ruttkay.