Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autori štúdie poskytli doteraz najkomplexnejší pohľad na budúcnosť 215.000 svetových ľadovcov.
Autor TASR
Washington 6.januára (TASR) - V dôsledku klimatických zmien polovica ľadovcov pravdepodobne do konca storočia zanikne. Časť z nich by však spomalenie globálneho otepľovania ešte mohlo zachrániť. Vyplýva to z vedeckej štúdie, ktorú vo štvrtok zverejnil časopis Science, informuje TASR podľa agentúry AFP.
Autori štúdie poskytli doteraz najkomplexnejší pohľad na budúcnosť 215.000 svetových ľadovcov. Pracovali so štyrmi možnými scenármi budúceho vývoja pri zvýšení priemernej globálnej teploty o jeden a pol, dva, tri a štyri stupne Celzia.
"Každý stupeň zvýšenia (teploty) spôsobuje väčšie topenie a straty (masy ľadovca)," povedala spoluautorka štúdie Regine Hocková z Univerzity v Osle a Aljašskej univerzity vo Fairbankse. "To tiež znamená, že ak znížite nárast teploty, môžete obmedziť stratu hmoty (ľadovca). Takže v tomto zmysle je tu malá nádej," dodala Hocková.
Projekcie štúdie vedci dosiahli prostredníctvom pozorovaní hmotnosti každého ľadovca v priebehu desaťročí a počítačových simulácií a sú pesimistickejšie ako prognózy klimatických expertov OSN.
Ak sa podarí naplniť najambicióznejší cieľ Parížskej dohody (o jeden a pol stupňa Celzia nad predindustriálnu úroveň), vedci odhadujú, že do roku 2100 zmizne 49 percent ľadovcov. To je asi 26 percent svetovej masy ľadovcov.
"Regióny s relatívne malým množstvom ľadu, ako sú Alpy, Kaukaz, Andy alebo západ USA, stratia do konca storočia takmer všetok ľad takmer bez ohľadu na emisný scenár," povedala Hocková. "Takže tieto ľadovce sú viac-menej odsúdené na zánik."
Podľa najhoršieho scenára (globálny nárast teploty o štyri stupne Celzia) by topenie ohrozilo aj masívne ľadovce (napríklad na Aljaške) a do konca storočia by zmizlo 83 percent ľadovcov. To by znamenalo rýchlejšie stúpanie hladiny morí.
Oteplenie o jeden a pol stupňa Celzia by zvýšilo priemernú hladinu morí o deväť centimetrov, oteplenie o štyri stupne Celzia o 15 centimetrov. To sa podľa Hockovej nezdá byť veľký rozdiel, ale môže to spôsobiť "oveľa väčšie škody."
Roztopenie ľadovcov bude mať vplyv aj na zdroje vody, pretože poskytujú vodu pre približne dve miliardy ľudí. "(Voda z) ľadovca kompenzuje stratu vody v lete, keď je horúco a veľa neprší," povedala Hocková.
Autori štúdie poskytli doteraz najkomplexnejší pohľad na budúcnosť 215.000 svetových ľadovcov. Pracovali so štyrmi možnými scenármi budúceho vývoja pri zvýšení priemernej globálnej teploty o jeden a pol, dva, tri a štyri stupne Celzia.
"Každý stupeň zvýšenia (teploty) spôsobuje väčšie topenie a straty (masy ľadovca)," povedala spoluautorka štúdie Regine Hocková z Univerzity v Osle a Aljašskej univerzity vo Fairbankse. "To tiež znamená, že ak znížite nárast teploty, môžete obmedziť stratu hmoty (ľadovca). Takže v tomto zmysle je tu malá nádej," dodala Hocková.
Projekcie štúdie vedci dosiahli prostredníctvom pozorovaní hmotnosti každého ľadovca v priebehu desaťročí a počítačových simulácií a sú pesimistickejšie ako prognózy klimatických expertov OSN.
Ak sa podarí naplniť najambicióznejší cieľ Parížskej dohody (o jeden a pol stupňa Celzia nad predindustriálnu úroveň), vedci odhadujú, že do roku 2100 zmizne 49 percent ľadovcov. To je asi 26 percent svetovej masy ľadovcov.
"Regióny s relatívne malým množstvom ľadu, ako sú Alpy, Kaukaz, Andy alebo západ USA, stratia do konca storočia takmer všetok ľad takmer bez ohľadu na emisný scenár," povedala Hocková. "Takže tieto ľadovce sú viac-menej odsúdené na zánik."
Podľa najhoršieho scenára (globálny nárast teploty o štyri stupne Celzia) by topenie ohrozilo aj masívne ľadovce (napríklad na Aljaške) a do konca storočia by zmizlo 83 percent ľadovcov. To by znamenalo rýchlejšie stúpanie hladiny morí.
Oteplenie o jeden a pol stupňa Celzia by zvýšilo priemernú hladinu morí o deväť centimetrov, oteplenie o štyri stupne Celzia o 15 centimetrov. To sa podľa Hockovej nezdá byť veľký rozdiel, ale môže to spôsobiť "oveľa väčšie škody."
Roztopenie ľadovcov bude mať vplyv aj na zdroje vody, pretože poskytujú vodu pre približne dve miliardy ľudí. "(Voda z) ľadovca kompenzuje stratu vody v lete, keď je horúco a veľa neprší," povedala Hocková.
