Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 22. november 2024Meniny má Cecília
< sekcia UNESCO a veda

Geológov prekvapil tektonický pôvod najsilnejších otrasov na Marse

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk - Ondrej Podolinský

Vedci pôvodne predpokladali, že marsotrasenie spôsobil dopad vesmírneho telesa, pretože Mars nemá platňovú tektoniku ako Zem.

Washington 19. októbra (TASR) – Sonda InSight, ktorú na povrch Marsu vyslal americký Národný ústav pre letectvo a vesmír (NASA), zachytila dosiaľ najsilnejšie otrasy pôdy na tejto planéte, informuje vo štvrtok TASR podľa správy agentúry Reuters.

Sonda otrasy pôdy s magnitúdou 4,7 zachytila ešte v máji. Ide o doposiaľ najsilnejšie zaznamenané "marsotrasenie". Štúdiu s výsledkami výskumu tento týždeň zverejnil odborný časopis Geophysical Research Letters.

Vedci pôvodne predpokladali, že marsotrasenie spôsobil dopad vesmírneho telesa, pretože Mars nemá platňovú tektoniku ako Zem. Po kráteri pátrali nielen vedci z NASA, ale aj z Európskej vesmírnej agentúry (ESA), Čínskeho národného úradu pre vesmír (CNSA), Indickej vesmírnej výskumnej organizácie (ISRO) a Vesmírnej agentúry Spojených arabských emirátov (UAESA). Pátranie však nebolo úspešné.

"Dospeli sme k názoru, že najsilnejšie marsotrasenie zaznamenané sondou InSight malo tektonický pôvod, nie impaktový. Je to dôležité zistenie, ktoré dokazuje, že aj zlomy na Marse môžu spôsobovať silné otrasy pôdy," vyhlásil vedúci autor štúdie Ben Fernando, planetológ z Oxfordskej univerzity.

"Absencia krátera na fotografiách počas pátrania po tomto silnom marsotrasení predstavuje významný míľnik pri interpretácii seizmických signálov na Marse. Poskytuje nám veľmi cenné informácie o distribúcii seizmickej aktivity na Marse, ktoré budú v budúcnosti kľúčové pri plánovaní misií s ľudskou posádkou," vyhlásil planetárny geológ Constantinos Charalambous, spoluautor štúdie a jeden z vedúcich geologickej pracovnej skupiny misie, ktorý pôsobí na Imperial College v Londýne.

Platňová tektonika je séria procesov, ktoré prebiehajú v zemskej kôre. Tá je rozlámaná na množstvo menších častí (platní), ktoré sa veľmi pomaly pohybujú. Pri pohybe sa navzájom odierajú, čo na Zemi spôsobuje otrasy pôdy – zemetrasenia. Povrch Marsu ale v súčasnosti tvorí fakticky len jedna pevná platňa, ale na niektorých miestach sa v nej môžu nachádzať zlomy.

"Niektoré zlomy na Marse sú stále aktívne, planéta sa stále pomaly ochladzuje a zmršťuje, preto sa kôra Marsu pohybuje napriek tomu, že na ňom už aktívne nepôsobí platňová tektonika. Práve tieto zlomy môžu spôsobovať otrasy pôdy," dodáva Fernando.