Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Posledný výbuch, pri ktorom sa na Santorini vytvorila kaldera, sa odohral v roku 1600 pred naším letopočtom a dostal pomenovanie Mínojská erupcia, píše Live Science.
Autor TASR
Atény, 2. apríla (TASR) – Výbuch sopky na gréckom ostrove Santorini v ôsmom storočí nášho letopočtu bol oveľa rozsiahlejší, ako sa predpokladalo. To potvrdzuje, že výbuchy môžu nastať aj v obdobiach relatívneho pokoja, informuje TASR podľa správy servera Live Science.
Santorini je podmorský vulkán patriaci do reťaze sopiek v Egejskom mori medzi Gréckom a Tureckom , vysvetľuje Live Science. Sopka na Santorini dokáže vytvoriť extrémne silné erupcie, pri ktorých vznikne kaldera - prepadlina, ktorej priemer môže dosiahnuť aj niekoľko kilometrov.
Posledný výbuch, pri ktorom sa na Santorini vytvorila kaldera, sa odohral v roku 1600 pred naším letopočtom a dostal pomenovanie Mínojská erupcia, píše Live Science. Výbuch bol vtedy taký intenzívny, že odstrelil vrchnú časť v tom čase jednoliateho ostrova a zanechal za sebou súostrovie, ako ho poznáme v súčasnosti.
Po takýchto silných výbuchoch spravidla nasleduje obdobie regenerácie. Lávový kotol pod kalderou sa počas neho opäť napĺňa magmou a preto počas neho dochádza iba k malým sopečným výbuchom. Výrazná erupcia z roku 726 nášho letopočtu však svedčí o tom, intenzívne sopečné výbuchy sa môžu objaviť aj počas obdobia pokoja.
"Historické záznamy uvádzajú, že v roku 726 začala morská voda vo vnútri kaldery na Santorini vrieť, až kým k nebu nevyrazil hustý čierny dym sprevádzaný pyroklastickými výbuchmi. Veľké bloky pemzy vystreľovali v takom množstve, že pokryli obrovskú plochu mora a doleteli až na pobrežie Macedónska a Malej Ázie vzdialené viac než 400 kilometrov," uvádzajú experti v štúdii.
Pri pyroklastických výbuchoch vznikajú tzv. pyroklastické prúdy. To je zmes lávy, sopečného popola a plynov, ktorá môže dosiahnuť teplotu až 1000 stupňov Celzia a rýchlosť 700 kilometrov za hodinu.
Tieto popisy naznačujú rozsiahlu erupciu, no vedcom sa o nej doteraz podarilo nájsť dôkaz výhradne v podobe tenkej vrstvy pemzy na ostrove Palea Kameni - jednom z dvojice ostrovov ležiacich v kaldere Santorini.
"Naše zistenie, že kaldera Santorini dokáže spôsobiť silné erupcie aj počas skorej fázy regenerácie magmy poukazuje na zvýšené riziko, ktoré môže ohrozovať obyvateľov východného Stredomoria," uvádzajú výskumníci v štúdii.
Santorini je podmorský vulkán patriaci do reťaze sopiek v Egejskom mori medzi Gréckom a Tureckom , vysvetľuje Live Science. Sopka na Santorini dokáže vytvoriť extrémne silné erupcie, pri ktorých vznikne kaldera - prepadlina, ktorej priemer môže dosiahnuť aj niekoľko kilometrov.
Posledný výbuch, pri ktorom sa na Santorini vytvorila kaldera, sa odohral v roku 1600 pred naším letopočtom a dostal pomenovanie Mínojská erupcia, píše Live Science. Výbuch bol vtedy taký intenzívny, že odstrelil vrchnú časť v tom čase jednoliateho ostrova a zanechal za sebou súostrovie, ako ho poznáme v súčasnosti.
Po takýchto silných výbuchoch spravidla nasleduje obdobie regenerácie. Lávový kotol pod kalderou sa počas neho opäť napĺňa magmou a preto počas neho dochádza iba k malým sopečným výbuchom. Výrazná erupcia z roku 726 nášho letopočtu však svedčí o tom, intenzívne sopečné výbuchy sa môžu objaviť aj počas obdobia pokoja.
"Historické záznamy uvádzajú, že v roku 726 začala morská voda vo vnútri kaldery na Santorini vrieť, až kým k nebu nevyrazil hustý čierny dym sprevádzaný pyroklastickými výbuchmi. Veľké bloky pemzy vystreľovali v takom množstve, že pokryli obrovskú plochu mora a doleteli až na pobrežie Macedónska a Malej Ázie vzdialené viac než 400 kilometrov," uvádzajú experti v štúdii.
Pri pyroklastických výbuchoch vznikajú tzv. pyroklastické prúdy. To je zmes lávy, sopečného popola a plynov, ktorá môže dosiahnuť teplotu až 1000 stupňov Celzia a rýchlosť 700 kilometrov za hodinu.
Tieto popisy naznačujú rozsiahlu erupciu, no vedcom sa o nej doteraz podarilo nájsť dôkaz výhradne v podobe tenkej vrstvy pemzy na ostrove Palea Kameni - jednom z dvojice ostrovov ležiacich v kaldere Santorini.
"Naše zistenie, že kaldera Santorini dokáže spôsobiť silné erupcie aj počas skorej fázy regenerácie magmy poukazuje na zvýšené riziko, ktoré môže ohrozovať obyvateľov východného Stredomoria," uvádzajú výskumníci v štúdii.
