Washington 14. mája (TASR) – Na Michiganskej štátnej univerzite vypučali v apríli semená, ktoré sú súčasťou jedného z najdlhšie trvajúcich vedeckých experimentov na svete. Tento týždeň o tom informoval americký denník The New York Times.

Botanista William James Beal zozbieral v roku 1879 tisíce rôznych semien z okolia mesta East Lansing v americkom štáte Michigan, ktoré potom uchoval vo fľašiach a zakopal na tajnom mieste na území Michiganskej štátnej univerzity. Jeho cieľom bolo zistiť, či tieto semená vyklíčia po rokoch, desaťročiach či stáročiach spánku.

V polke apríla sa profesor botaniky David Lowry a jeho štyria kolegovia pod rúškom noci vykradli vykopať jednu z týchto fliaš, aby mohli pokračovať v jednej z najstarších štúdií na svete.

Počas apríla a začiatku mája vypučalo dokopy 11 z týchto semien. Identita jednej z rastlín je zatiaľ záhadou, jej listy sú chlpatejšie a ostrejšie ako tie z ostatných klíčkov. Zvyšné semená sú pravdepodobne Verbascum blattaria (Divozel švábový). Táto štíhla, až meter vysoká, žlto kvitnúca rastlina je na slovensku pôvodným druhom. Do Severnej Ameriky však bola dovezená v 19. storočí a odvtedy je tam považovaná za invázny druh.

Ako píše The New York Times, semená V. blattaria pravdepodobne nemali byť súčasťou výskumu. Beal chcel podľa všetkého uschovať iný druh - Verbascum thapsus (Divozel malokvetý). Semená tejto rastliny boli v prvých ôsmich fľašiach, ktoré vedci vykopali, a po 20 rokoch vypučalo len niekoľko z nich.

Semená V. blattarie sa objavili po prvý raz až v deviatej fľaši a darí sa im omnoho lepšie ako ostatným rastlinám. Bádatelia vykopali fľašu naposledy v roku 2000 a vtedy vypučala až polovica z 50 semien tejto rastliny.

Ešte nejaký čas potrvá, kým vedecký tím definitívne identifikuje, aké rastliny vyrástli, a určí, ktoré semená nie sú životaschopné. V nasledujúcich týždňoch sa bádatelia pokúsia všetky zvyšné semená povzbudiť k vyklíčeniu. Medzi bežné spôsoby patrí ošetrenie chladom, vystavenie semena dymu či postrek rastovým hormónom. Vedci taktiež môžu väčšie semená narezať.

„Zvonku ich poškodíme, pretože to u niektorých spôsobuje klíčenie," povedala Marjorie Weberová, členka tímu a odborná asistentka rastlinnej biológie na univerzite.

Informácie o zjavnej odolnosti V. blattarie, ktorá je v Severnej Amerike považovaná za burinový, invazívny druh, môžu byť dôležité pre ochranárov, ktorí sa pokúšajú vytvoriť oblasti len pre pôvodné rastliny. Ak semená týchto rastlín dokážu pod zemou prežiť aj niekoľko desaťročí, tak môžu prekaziť snahu ochranárov zbaviť sa ich.

Tento experiment sa skončí pravdepodobne až v roku 2100, vedci však už teraz pripravujú jeho pokračovanie. Jadro výskumu bude rovnaké - semená, fľaše a čas -, profesor rastlinnej biológie Frank Telewski však vidí aj veľa priestoru na zlepšenie.

Vedci pred zakopaním fliaš najprv overia, koľko semien z každého druhu rastliny vyklíči, aby mali budúce výsledky s čím porovnávať. Prísne protokoly pre identifikáciu semien zaručia, že vedci si tentoraz na rozdiel od Beala rastliny nepomýlia. Taktiež zakopú dvakrát toľko fliaš, ako Beal - jednu na zasadenie a druhú na čokoľvek, čo vedcom v budúcnosti napadne.