Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 23. november 2024Meniny má Klement
< sekcia UNESCO a veda

Kanadskí vedci objavili pri výskume meteoritu dva nové minerály

Ilustračná snímka. Foto: TASR/František Iván

Dva metre široký a asi 15-tonový meteorit je deviaty najväčší, aký sa doteraz na Zemi podarilo objaviť. Obsahuje približne 90 percent železa a niklu.

Edmonton 30. novembra (TASR) - Vedecký tím z Kanady objavil pri skúmaní úlomku meteoritu zo Somálska dva nové minerály. Pomenovali ich elaliit a elkinstantonit. TASR o tom informuje podľa správ BBC a denníka The Guardian.

Geológovia objavili meteorit v Somálsku v roku 2020 a nazvali ho El Ali podľa neďalekého mesta. Miestni pastieri o ňom vedeli celé generácie a vo svojich piesňach ho volajú Súmrak.

Dva metre široký a asi 15-tonový meteorit je deviaty najväčší, aký sa doteraz na Zemi podarilo objaviť. Obsahuje približne 90 percent železa a niklu.

Úlomok s hmotnosťou 70 gramov skúmali na univerzite v kanadskej Alberte. Tamojší kurátor zbierky meteoritov Chris Herd si počas jeho klasifikácie všimol dva "neobvyklé" nerasty. O podrobnejšie preskúmanie meteoritu preto požiadal kolegu Andrewa Lococka.

"Hneď prvý deň, keď urobil nejaké analýzy, povedal: 'Máte tam najmenej dva nové minerály'. Bolo to niečo úžasné. Objav nového minerálu si zväčša vyžaduje oveľa viac práce," povedal Herd.

Podobné nerasty už boli laboratórne vytvorené v 80. rokoch minulého storočia. Na Zemi sa podľa Herda prirodzene nevyskytujú. Tretí potenciálne nový minerál sa ešte analyzuje.

Minerál elaliit nazvali podľa samotného meteoritu. Elkinstantonit je pomenovaný podľa Lindy Elkinsovej-Tantonovej z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).

"Lindy urobila veľa práce na výskume, ako sa tvoria železnoniklové jadrá planét. Z toho, čo máme (na Zemi), sú najbližšie k nim železné meteority. Preto dávalo zmysel pomenovať nerast po nej a uznať jej prínos pre vedu," povedal Herd.

Linda Elkinsová-Tantonová tiež vedie pripravovanú vesmírnu misiu Psyche k rovnomennej kovovej planétke na obežnej dráhe Slnka medzi Marsom a Jupiterom.