Paríž 17. decembra (TASR) — Na severnej pologuli je v dôsledku zmeny klímy čoraz menej dní typických pre zimu. Tento úbytok, spôsobený predovšetkým intenzívnym spaľovaním fosílnych palív, ohrozuje cestovný ruch, ekonomiku i kultúrne tradície. V utorok zverejnenej výskumnej správe na to upozornila výskumná nezisková organizácia Climate Central. Z bielych, zasnežených Vianoc by sa tak mohla stať iba nostalgická spomienka, napísala agentúra AFP, z ktorej čerpala TASR.

Organizácia sídliaca v Spojených štátoch tvrdí, že zmena klímy spôsobená človekom viedla k tomu, že viac ako tretina (44) zo 123 krajín a takmer polovica z 901 skúmaných miest zaznamenala v priebehu desaťročia počas jedného roka aspoň o sedem dní bez mrazu viac, ako by tomu bolo v ére bez globálneho otepľovania.

Analýza vychádza z minimálnych denných teplôt nameraných počas meteorologickej zimy na severnej pologuli (mesiace december až február) v rokoch 2014 - 2023. Tieto hodnoty odborníci potom porovnali so simuláciou klímy bez vplyvu otepľovania, podporovaného rozsiahlym spaľovaním uhlia, ropy a zemného plynu ľudstvom.

Výskum zistil, že počet dní s teplotou nad nula stupňov Celzia sa zvýšil najmä v Európe, ktorá sa zo všetkých kontinentov otepľuje najrýchlejšie. Najviac postihnuté sú Dánsko a pobaltské štáty.

"Sneh, ľad a nízke teploty, ktoré boli charakteristickými znakmi zimy, na mnohých miestach rýchlo miznú," uviedla Kristina Dahlová, viceprezidentka organizácie Climate Central. Mrazivé zimné dni sú podľa nej kľúčové napríklad pre odvetvie zimných športov a poľnohospodárstvo.

Teplejšie zimy znamenajú menej snehu v horách, ktorý je dôležitým zdrojom vody pre zavlažovanie plodín na jar. Chladné počasie navyše pomáha regulovať výskyt hmyzu, ktorý prenáša choroby, ako sú komáre a kliešte. Kratšie zimy predlžujú vegetačné obdobie rastlín, čo nepriaznivo vplýva na alergikov. Teplejšie zimy môžu podľa autorov štúdie ovplyvniť aj pestovanie ovocia, ktoré si vyžaduje dlhšie chladné obdobie, ako sú jablká a broskyne.