Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autori výskumu neodporúčajú vyvodzovať závery bez údajov o mozgovej aktivite zúčastnených.
Autor TASR
Londýn 27. júla (TASR) – Ľudia, ktorí prekonali ochorenie COVID-19, budú s vyššou pravdepodobnosťou dosahovať v inteligenčných testoch horšie výsledky ako pred nákazou. Vyplýva to zo štúdie britských a amerických expertov zverejnenej uplynulý štvrtok v odbornom vedeckom časopise The Lancet, informuje spravodajská stanica Sky News.
Najhoršie výsledky v IQ testoch pritom vedci zaznamenali u tých, ktorí boli v dôsledku covidu hospitalizovaní či napojení na umelú pľúcnu ventiláciu.
Od januára do decembra minulého roka zisťovali vedci v Británii úroveň IQ u 81.337 ľudí. Medzi nimi bolo aj takmer 13.000 osôb, ktoré sa nakazili koronavírusom. Po zohľadnení faktorov ako vek, pohlavie, materinský jazyk či dosiahnuté vzdelanie, vedci zistili, že ľudia, ktorí prekonali koronavírus, zvládali horšie úlohy vyžadujúce uvažovanie, plánovanie a riešenie problémov v porovnaní s tými, ktorí sa vírusom nenakazili.
U ľudí, ktorí boli v dôsledku covidu hospitalizovaní či napojení na umelú pľúcnu ventiláciu, pritom odborníci zaznamenali zníženie IQ až o sedem bodov.
Ako uvádzajú autori predmetnej štúdie, tieto výsledky zodpovedajú správam o tzv. dlhom covide, pre ktorý je príznačná mozgová hmla (známa aj ako chronický únavový syndróm) i problémy so sústredením či nachádzaním správnych slov pri vyjadrovaní. Pozorovaný pokles vo výkonnosti pritom podľa odborníkov nebol zanedbateľný. U ľudí, ktorí boli napojení na umelú pľúcnu ventiláciu, bol tento deficit dokonca väčší ako u tých, ktorí prekonali v minulosti mozgovú príhodu.
Odborníci však zároveň upozorňujú, že pozorované kognitívne deficity môžu byť spôsobené pretrvávajúcimi príznakmi infekcie, ako je napríklad zvýšená telesná teplota alebo problémy s dýchaním. Takéto ťažkosti hlásilo 4,8 percent účastníkov štúdie, ktorí predtým prekonali covid.
Autori výskumu tiež neodporúčajú vyvodzovať závery bez údajov o mozgovej aktivite zúčastnených. Okrem toho IQ testy pred aj po nakazení sa covidom absolvovalo iba 275 účastníkov, čo podľa Sky News obmedzuje možnosť formulovania jasných záverov týkajúcich sa možných príčin a následkov. Pri vyhodnocovaní výsledkov navyše vedci museli brať do úvahy veľké množstvo faktorov. Štúdia však podľa ich slov môže byť napriek tomu užitočná pri ďalšom výskume.
Na štúdii s názvom „Kognitívne deficity u ľudí, ktorí prekonali ochorenie COVID-19", spolupracovali výskumníci z londýnskych univerzít Imperial College a King’s College, ako aj experti z univerzity v Cambridgei, Southamptonskej univerzity a Univerzity v Chicagu.
Najhoršie výsledky v IQ testoch pritom vedci zaznamenali u tých, ktorí boli v dôsledku covidu hospitalizovaní či napojení na umelú pľúcnu ventiláciu.
Od januára do decembra minulého roka zisťovali vedci v Británii úroveň IQ u 81.337 ľudí. Medzi nimi bolo aj takmer 13.000 osôb, ktoré sa nakazili koronavírusom. Po zohľadnení faktorov ako vek, pohlavie, materinský jazyk či dosiahnuté vzdelanie, vedci zistili, že ľudia, ktorí prekonali koronavírus, zvládali horšie úlohy vyžadujúce uvažovanie, plánovanie a riešenie problémov v porovnaní s tými, ktorí sa vírusom nenakazili.
U ľudí, ktorí boli v dôsledku covidu hospitalizovaní či napojení na umelú pľúcnu ventiláciu, pritom odborníci zaznamenali zníženie IQ až o sedem bodov.
Ako uvádzajú autori predmetnej štúdie, tieto výsledky zodpovedajú správam o tzv. dlhom covide, pre ktorý je príznačná mozgová hmla (známa aj ako chronický únavový syndróm) i problémy so sústredením či nachádzaním správnych slov pri vyjadrovaní. Pozorovaný pokles vo výkonnosti pritom podľa odborníkov nebol zanedbateľný. U ľudí, ktorí boli napojení na umelú pľúcnu ventiláciu, bol tento deficit dokonca väčší ako u tých, ktorí prekonali v minulosti mozgovú príhodu.
Odborníci však zároveň upozorňujú, že pozorované kognitívne deficity môžu byť spôsobené pretrvávajúcimi príznakmi infekcie, ako je napríklad zvýšená telesná teplota alebo problémy s dýchaním. Takéto ťažkosti hlásilo 4,8 percent účastníkov štúdie, ktorí predtým prekonali covid.
Autori výskumu tiež neodporúčajú vyvodzovať závery bez údajov o mozgovej aktivite zúčastnených. Okrem toho IQ testy pred aj po nakazení sa covidom absolvovalo iba 275 účastníkov, čo podľa Sky News obmedzuje možnosť formulovania jasných záverov týkajúcich sa možných príčin a následkov. Pri vyhodnocovaní výsledkov navyše vedci museli brať do úvahy veľké množstvo faktorov. Štúdia však podľa ich slov môže byť napriek tomu užitočná pri ďalšom výskume.
Na štúdii s názvom „Kognitívne deficity u ľudí, ktorí prekonali ochorenie COVID-19", spolupracovali výskumníci z londýnskych univerzít Imperial College a King’s College, ako aj experti z univerzity v Cambridgei, Southamptonskej univerzity a Univerzity v Chicagu.
