Vzdialenosť medzi týmito dvoma čiernymi dierami sa za tri roky zmenšila z jedného svetelného roku na jeden svetelný mesiac.
Autor TASR
Ottawa 9. februára (TASR) - Dve supermasívne čierne diery vzdialené od Zeme 1,2 miliardy svetelných rokov sa podľa tímu kanadských astronómov môžu o 100 až 300 dní zraziť. Vedci dosiaľ nič podobné nevideli. TASR o tom informuje na základe článku uverejnenom vo vedeckom časopise Science.
Astronómovia objavili uprostred vzdialenej galaxie dve obrie čierne diery, ktorých celková hmotnosť sa rovná stovkám miliónov Sĺnk. Vzdialenosť medzi týmito dvoma čiernymi dierami sa za tri roky zmenšila z jedného svetelného roku na jeden svetelný mesiac. Odborníci sa preto domnievajú, že o niekoľko mesiacov by mohlo dôjsť k ich zrážke. Uvádzajú to v predbežnej a zatiaľ nerecenzovanej štúdii.
"Okolité plyny sa zahrejú, dôjde tam k jadrovým a chemickým reakciám a my to uvidíme ako veľké množstvo gama a röntgenového žiarenia," uviedol pre český portál Seznam Zprávy odborník z Oddelenia kozmológie a gravitačnej fyziky Fyzikálneho ústavu Akadémie Vied ČR Ignacy Sawicki. Po ochladení prostredia by mali podľa experta nasledovať rádiové vlny.
Po nich by mohlo dôjsť k vzniku ultraľahkých častíc – neutrín, píše sa v časopise Science. Tieto častice zachytáva detektor ICECUBE, ktorý sa nachádza na južnom póle Zeme.
Zrážka vyprodukuje tiež gravitačné vlny s veľmi nízkou frekvenciou. Podľa odborníkov by však bolo veľmi náročné ich zaznamenať. Aktuálne používané detektory sú totiž schopné zaznamenať iba gravitačné vlny vysokých frekvencií, aké vznikajú pri zrážkach malých čiernych dier.
Mnoho odborníkov teóriu kanadských astronómov o nastávajúcej zrážke obrovských čiernych dier spochybňuje. Ak by však k zrážke napokon skutočne došlo, priniesla by vedcom množstvo nových informácií.
Kritický je aj Sawicki. To, že sa ešte nikomu nepodarilo zrážku obrích čiernych dier pozorovať, má podľa neho svoj dôvod. Tieto udalosti sa totiž dejú vo vesmíre veľmi pomaly. Vedci však pozorujú vesmír iba približne 200 rokov, čo je na vesmírne pomery príliš krátky čas.
K pochybnostiam prispieva aj fakt, že astronómovia si nie sú istí svojím objavom. Čierne diery sa totiž priamo pozorovať nedajú. V spomínanej galaxii spozorovali premenlivé kolísavé žiarenie, čo si nevedia vysvetliť inak ako prítomnosťou dvoch približujúcich sa čiernych dier.
Ak by k zrážke skutočne došlo, mohlo by to podľa Sawického zásadne ovplyvniť vedecké poznatky o evolúcii galaxií.
"Astronómovia predpokladajú, že galaxie boli najskôr malé a postupom času sa zrážali, spájali sa s inými, a tým sa zväčšovali. Uprostred väčšiny galaxií sú čierne diery, ktoré tento proces eventuálne nasledujú," vysvetlil odborník. Dodal však, že ide iba o vedecké predpoklady.
Supermasívne čierne diere sú výnimočné svojimi rozmermi a hmotnosťou. Bežné čierne diery sú menšie a ich zrážky už vedci v minulosti pozorovali.
Astronómovia objavili uprostred vzdialenej galaxie dve obrie čierne diery, ktorých celková hmotnosť sa rovná stovkám miliónov Sĺnk. Vzdialenosť medzi týmito dvoma čiernymi dierami sa za tri roky zmenšila z jedného svetelného roku na jeden svetelný mesiac. Odborníci sa preto domnievajú, že o niekoľko mesiacov by mohlo dôjsť k ich zrážke. Uvádzajú to v predbežnej a zatiaľ nerecenzovanej štúdii.
"Okolité plyny sa zahrejú, dôjde tam k jadrovým a chemickým reakciám a my to uvidíme ako veľké množstvo gama a röntgenového žiarenia," uviedol pre český portál Seznam Zprávy odborník z Oddelenia kozmológie a gravitačnej fyziky Fyzikálneho ústavu Akadémie Vied ČR Ignacy Sawicki. Po ochladení prostredia by mali podľa experta nasledovať rádiové vlny.
Po nich by mohlo dôjsť k vzniku ultraľahkých častíc – neutrín, píše sa v časopise Science. Tieto častice zachytáva detektor ICECUBE, ktorý sa nachádza na južnom póle Zeme.
Zrážka vyprodukuje tiež gravitačné vlny s veľmi nízkou frekvenciou. Podľa odborníkov by však bolo veľmi náročné ich zaznamenať. Aktuálne používané detektory sú totiž schopné zaznamenať iba gravitačné vlny vysokých frekvencií, aké vznikajú pri zrážkach malých čiernych dier.
Mnoho odborníkov teóriu kanadských astronómov o nastávajúcej zrážke obrovských čiernych dier spochybňuje. Ak by však k zrážke napokon skutočne došlo, priniesla by vedcom množstvo nových informácií.
Kritický je aj Sawicki. To, že sa ešte nikomu nepodarilo zrážku obrích čiernych dier pozorovať, má podľa neho svoj dôvod. Tieto udalosti sa totiž dejú vo vesmíre veľmi pomaly. Vedci však pozorujú vesmír iba približne 200 rokov, čo je na vesmírne pomery príliš krátky čas.
K pochybnostiam prispieva aj fakt, že astronómovia si nie sú istí svojím objavom. Čierne diery sa totiž priamo pozorovať nedajú. V spomínanej galaxii spozorovali premenlivé kolísavé žiarenie, čo si nevedia vysvetliť inak ako prítomnosťou dvoch približujúcich sa čiernych dier.
Ak by k zrážke skutočne došlo, mohlo by to podľa Sawického zásadne ovplyvniť vedecké poznatky o evolúcii galaxií.
"Astronómovia predpokladajú, že galaxie boli najskôr malé a postupom času sa zrážali, spájali sa s inými, a tým sa zväčšovali. Uprostred väčšiny galaxií sú čierne diery, ktoré tento proces eventuálne nasledujú," vysvetlil odborník. Dodal však, že ide iba o vedecké predpoklady.
Supermasívne čierne diere sú výnimočné svojimi rozmermi a hmotnosťou. Bežné čierne diery sú menšie a ich zrážky už vedci v minulosti pozorovali.