Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bádatelia z Cambridgeu odporúčajú niekoľko preventívnych opatrení, ktoré by mohli znížiť riziko vypuknutia ďalšej pandémie.
Autor TASR
Londýn 8. júla (TASR) – V snahe predísť vzniku budúcich pandémií by bolo treba brať do úvahy najmä riziko prenosu patogénov z divých a hospodárskych zvierat na ľudí. Vyplýva to z najnovších štúdií vedcov z Británie a Indie, píše denník The Guardian.
Výskumníci z univerzity v Cambridgei vo svojej štúdii zverejnenej v stredu vo vedeckom časopise Biological Reviews zistili, že hoci riziko budúcej pandémie nie je možné eliminovať, pravdepodobnosť jej vzniku môže vo všeobecnosti výrazne znížiť zmena spôsobu interakcie ľudí a zvierat. Zároveň však upozorňujú, že takéto riziko sa netýka výlučne exotických zvierat.
„Hlavne v západných krajinách je prirodzená tendencia domnievať sa, že to s nami nemá nič spoločné. Predpokladám, že v predstavách väčšiny ľudí sa to týka iba exotických zvierat a nie napríklad diviny, ktorú si kupujú v supermarkete - čo samozrejme nie je pravda," uviedol expert na divé zvieratá a vedúci predmetnej štúdie Silviu Petrovan.
Podľa Petrovana a jeho kolegov patria medzi ďalšie faktory ovplyvňujúce riziko vzniku pandémie obchodovanie s mäsom divých zvierat a ich chov, ako aj chov hospodárskych zvierat, zasahovanie človeka do biotopov divých zvierat či medzinárodný obchod s exotickými zvieratami na účely ich chovu ako domácich podmienkach.
V štúdii neziskovej organizácie The Nature Conservancy (TNC) a indického výskumného centra ATREE publikovanej v stredu vo vedeckom časopise Current Biology sa vedci pokúsili kvantifikovať riziko prenosu patogénov z cicavcov na ľudí. Vychádzali pritom z predpokladu, že potenciál rozšíriť sa medzi ľudí majú tie vírusové ochorenia, ktoré sa pôvodne vyskytovali u iných druhov cicavcov. Vedci preto medzi vyše 800 druhmi cicavcov analyzovali 226 druhov vírusov prirodzene sa prenášajúcich zo zvierat na ľudí. Až 75 percent z týchto 226 takzvaných zoonotických vírusov zaznamenali u cicavcov, s ktorými sa obchoduje na trhoch s divými zvieratami. U zvierat, ktoré sa na takýchto trhoch nevyskytujú, objavili 63 percent vírusov a u domestikovaných cicavcov 51 percent. Zatiaľ čo podľa predošlých výskumov sa na ľudí prenášajú choroby najmä z hlodavcov a netopierov, podľa autorov tejto štúdie sú ešte väčším rizikom pre zdravie ľudí primáty a kopytníky, ako napríklad jelene či antilopy.
Bádatelia z Cambridgeu odporúčajú niekoľko preventívnych opatrení, ktoré by mohli znížiť riziko vypuknutia ďalšej pandémie. Okrem ľahko realizovateľných opatrení, akými je oddeľovanie divých zvierat od zdomácnených či poskytovanie adekvátnych ochranných pomôcok ľuďom pracujúcim na bitúnkoch, spomínajú aj tie, ktorých zavedenie by bolo omnoho nákladnejšie. Ide napríklad o zníženie hustoty chovu či spotreby živočíšnych produktov.
Výskumníci z univerzity v Cambridgei vo svojej štúdii zverejnenej v stredu vo vedeckom časopise Biological Reviews zistili, že hoci riziko budúcej pandémie nie je možné eliminovať, pravdepodobnosť jej vzniku môže vo všeobecnosti výrazne znížiť zmena spôsobu interakcie ľudí a zvierat. Zároveň však upozorňujú, že takéto riziko sa netýka výlučne exotických zvierat.
„Hlavne v západných krajinách je prirodzená tendencia domnievať sa, že to s nami nemá nič spoločné. Predpokladám, že v predstavách väčšiny ľudí sa to týka iba exotických zvierat a nie napríklad diviny, ktorú si kupujú v supermarkete - čo samozrejme nie je pravda," uviedol expert na divé zvieratá a vedúci predmetnej štúdie Silviu Petrovan.
Podľa Petrovana a jeho kolegov patria medzi ďalšie faktory ovplyvňujúce riziko vzniku pandémie obchodovanie s mäsom divých zvierat a ich chov, ako aj chov hospodárskych zvierat, zasahovanie človeka do biotopov divých zvierat či medzinárodný obchod s exotickými zvieratami na účely ich chovu ako domácich podmienkach.
V štúdii neziskovej organizácie The Nature Conservancy (TNC) a indického výskumného centra ATREE publikovanej v stredu vo vedeckom časopise Current Biology sa vedci pokúsili kvantifikovať riziko prenosu patogénov z cicavcov na ľudí. Vychádzali pritom z predpokladu, že potenciál rozšíriť sa medzi ľudí majú tie vírusové ochorenia, ktoré sa pôvodne vyskytovali u iných druhov cicavcov. Vedci preto medzi vyše 800 druhmi cicavcov analyzovali 226 druhov vírusov prirodzene sa prenášajúcich zo zvierat na ľudí. Až 75 percent z týchto 226 takzvaných zoonotických vírusov zaznamenali u cicavcov, s ktorými sa obchoduje na trhoch s divými zvieratami. U zvierat, ktoré sa na takýchto trhoch nevyskytujú, objavili 63 percent vírusov a u domestikovaných cicavcov 51 percent. Zatiaľ čo podľa predošlých výskumov sa na ľudí prenášajú choroby najmä z hlodavcov a netopierov, podľa autorov tejto štúdie sú ešte väčším rizikom pre zdravie ľudí primáty a kopytníky, ako napríklad jelene či antilopy.
Bádatelia z Cambridgeu odporúčajú niekoľko preventívnych opatrení, ktoré by mohli znížiť riziko vypuknutia ďalšej pandémie. Okrem ľahko realizovateľných opatrení, akými je oddeľovanie divých zvierat od zdomácnených či poskytovanie adekvátnych ochranných pomôcok ľuďom pracujúcim na bitúnkoch, spomínajú aj tie, ktorých zavedenie by bolo omnoho nákladnejšie. Ide napríklad o zníženie hustoty chovu či spotreby živočíšnych produktov.
