Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia UNESCO a veda

Bádatelia objavili lebku dosiaľ nepoznaného druhu pravekého človeka

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Ako píše agentúra AFP, táto lebka patrila mužovi staršiemu ako 50 rokov, ktorý mal veľký mozog, hlboko zasadené oči a výrazné nadočnicové oblúky.

Peking 27. júna (TASR) - Takmer dokonale zachovaná, viac ako 140.000 rokov stará lebka patriaca dosiaľ nepoznanému druhu pravekého človeka môže zásadne zmeniť naše chápanie ľudskej evolúcie, informovali čínski vedci.

Ako píše agentúra AFP, táto lebka patrila mužovi staršiemu ako 50 rokov, ktorý mal veľký mozog, hlboko zasadené oči a výrazné nadočnicové oblúky. Jeho tvár síce bola široká, vďaka plochým a nízkym lícnym kostiam sa však viac podobal na súčasného človeka, ako na ostatné vyhynuté druhy z rodu Homo.

Tím bádateľov tento nový druh človeka nazval Homo longi - Dračí muž. Lebku, pomenovanú Harbin, objavili v rovnomennom severočínskom meste Harbin už v roku 1933, nasledujúcich 85 rokov sa však údajne nachádzala v studni, kam ju schovali pred japonskou armádou.

V roku 2018 sa lebky ujal profesor Ťi Čchiang z univerzity v meste Š'-ťia-čuang v čínskej provincii Che-Pej.

"Podľa našej analýzy má skupina Harbin s Homo sapiens viac spoločné, než neandertálci - to znamená, že so skupinou Harbin máme mladšieho spoločného predka, ako s neandertálcami," uviedol pre AFP spoluautor štúdie Chris Stinger z londýnskeho Prírodopisného múzea.

To podľa Stingera znamená, že tento "Dračí muž" je bližší príbuzný moderného človeka, než neandertálci.

Pred viac než 100.000 rokmi naprieč Euráziou a Afrikou spoločne žili viaceré druhy rodu Homo (Človek) vrátane dnešných Homo sapiens (Človek rozumný), vyhynutých Homo neanderthalensis (Človek neandertálsky) a ich príbuzných, tzv. denisovanov.

Podľa niektorých vedcov patrí predmetná lebka nie členovi nového druhu Homo longi, avšak práve skôr objavenému druhu denisovan. Pravdu definitívne odhalí pravdepodobne až budúce sekvenovanie genómu, píše AFP.